Boli časy, kedy som si na teba zakazovala myslieť. Každá spomienka, každá myšlienka na to, čo práve robíš a kde si, bolela… Veľmi a neúnosne. Myseľ som si zamestnávala všakovakými spôsobmi, len aby opäť nezablúdila k tebe. Nedokázala som si pripustiť, že nastal ten čas, kedy začíname fungovať odznova, každý zvlášť, jeden bez druhého. No deň za dňom to bolo lepšie a lepšie. A dnes som sa prichytila pri tom, ako sa pri pomyslení na teba usmievam.
Spomínam si na to, kým som bola. Moje vtedajšie ja je vzdialené momentálne asi tak ako krajina na opačnom konci sveta. Keby sa moje vtedajšie a terajšie ja stretli, zrejme by sa na seba len nechápavo pozerali. Ako sa môže jedna osoba tak zmeniť?
Keď stratíš samu seba a musíš sa znova nájsť, už nikdy nebudeš rovnaká…
Bolesť… Aj ja som bola kedysi taká… Bála som sa. Bála som sa, že sa sklamem, že ma opustia ľudia, ktorým budem dôverovať, že zostanem sama a podobne. A hlavne po prvom veľkom rozchode. Vtedy sa to naozaj začalo… Rešpekt pred tým, čo ľudia nasľubujú, ale nemusia dodržať. Strach z toho, že sa na niečo hrajú, len aby ma dostali tam, kam potrebujú… Nedôvera…
Jednou z najťažších vecí v mojom živote, ktorú stále neviem prekonať, je… povedať definitívne zbohom. Vysloviť to bez akejkoľvek ľútosti a potom zavrieť dvere. Za niekým, koho som si obľúbila, milovala ho a považovala ho za súčasť svojho života. Zrazu ten človek chýba. Zachváti ma potreba zdvihnúť telefón a zavolať mu, vždy ma čosi núti prísť za ním a dať všetko do poriadku. Prehltnúť tú krivdu, ktorá ma zabolela, len preto, aby som v duši necítila prázdno.
Myslela som si, že po tom všetkom, po všetkých tých preplakaných nociach, budem zlomená. Že niečo z mojej duše zmizne a viac sa tam už nikdy nevráti. Nemôžem povedať, že sa tak nestalo, ale… necítim sa zlomene, zatrpknuto, ani som na vzťahy nezanevrela. Nie tak, ako som očakávala. Udialo sa to celkom iným spôsobom. Po tom všetkom, čo už mám za sebou, som len zvedavá… Zvedavá, či to prežijem opäť.
Ak si sa zamiloval do ženy, ktorá už bola zlomená… Ah, drahý môj, prajem ti veľa šťastia… Ale ešte viac šťastia prajem jej. Na úvod dúfam, že si dobrý chlap, pretože ďalší hajzel je to posledné, čo teraz potrebuje… Niežeby si ju zlomil… Nie, o tom nehovorím. Ju už len tak ľahko nezlomí nič. Ide skôr o to, že ak ju využiješ, jej srdce bude po skúsenosti s tebou znovu o niečo tvrdšie. Znovu o niečo chladnejšie.
