Nemyslela som si, že si to raz budem priať. Dokonca viac než čokoľvek iné. No predsa sa to deje. Práve teraz, práve mne. Už nejaký ten čas to chcem… to, aby si z môjho života konečne odišiel a aby som bola opäť slobodná. Aspoň to, keď už nie šťastná. Viem, že kým dosiahnem tento stav, zopár mesiacov ešte prejde. Teraz v to síce neverím, no musí to tak byť, nie? Každá láska raz musí prestať bolieť…
Sú dve hodiny ráno. O pár hodín mi zvoní budík. To však na tom nič nemení. Ležím, prevaľujem sa zo strany na stranu, oči mám otvorené dokorán. Tak ako boli otvorené moje dvere, keď si chcel prísť. Vždy som ťa k sebe pustila. Vždy. A vždy som to oľutovala. Pretože nastal… Plač. Hoci… ja už ani neviem plakať. Mám pocit, že už som sa za svoj život vyplakala naozaj dosť.
Vzťahy. Alebo niečo, čo sa na vzťah iba podobá. „Polovzťah“, ktorý je dnes tak veľmi trendy. Typ vzťahu, o ktorom každá jedna z nás vie, že je to to najhoršie, na čo sa môžeme dať… Aj napriek tomu skoro každá jedna z nás do takého vzťahu raz spadne…
Keď sa tak zamyslím, mohli by sme takýto vzťah porovnať k polotovarom – lacno dostupné, s pekným balením.
Po dlhých rokoch prišli časy, kedy som svoj život prestala považovať za niečo výnimočné. S námahou som prežívala zo dňa na deň a dúfala, že sa to raz zlepší. Že konečne nájdem zmysel svojho života, že prestanem prežívať a začnem žiť.
Tak ako kedysi, keď bola každá chvíľa jedinečná…
No ako som neskôr zistila, nič som pre to neurobila.
Prešlo mnoho dní, mnoho času, mnoho momentov, ktoré som zvládla absolvovať bez teba. Dokonca môžem povedať, že som s tým už úplne v poriadku.
Samozrejme, nebolo to rýchle, nestalo sa to hneď.
Rýchle bolo to, ako sme sa zrazu ocitli od seba…
Každý jeden z nás si vo svojom živote preskákal už kadečím. Či už to je zlomené srdce, strata blízkej osoby, bolesť zo života… Každý vo svojom srdci nosíme ten svoj príbeh, v ktorom sa nachádza naše slabé miesto. Je to rana, ktorá nám bude navždy niečo pripomínať. Nám „skúseným“ by som už zbytočne vysvetľovala, aký to je pocit. Pocit beznádeje, sklamania, čisté zúfalstvo.
