Čo by si urobila, ak by si sa mohla rozhodnúť znova? Nehovor mi, že si nad tým nikdy nepremýšľala. Nehovor mi, že si sa nikdy nechcela vrátiť v čase, že si nikdy nechcela zmeniť svoje rozhodnutie. Chcel to každý z nás a myslím si, že určite nielen raz. Je pochopiteľné, že snívanie o návrate v čase nebolo spojené s príjemnou spomienkou, predsa len, tú nikto zmeniť nechce, možno by ale každý z nás chcel niektoré momenty zo svojho života prežiť znova.
Poďme niekam. Poďme všade. Kúpme si letenku, najlepšie jednosmernú. Niekam, hocikam. Vráťme sa, keď sa nám bude chcieť… bolo by úplne jedno kedy.
Možno je to môj čudný pohľad na svet. Možno je to pohľad na svet mladého človeka v tomto storočí.
Keď sa však obzriem okolo seba, nechápem. Nechápem, prečo sa ľudia vydávajú v dvadsiatke a prečo majú hneď deti… Nikomu nič nevyčítam, je to totiž stereotyp, ktorý sa od mladého človeka stále, aj napriek pokroku, ktorý v spoločnosti nastal, vyžaduje.
Zaprisahávala si sa, presviedčala si celý život samu seba, že tohto nebudeš nikdy schopná. Každú kamarátku si odsúdila, kým sa to nestalo aj tebe. Skôr ako si stretla toho, kvôli ktorému si porušila všetky svoje pravidlá, všetky svoje zásady, bariéry a limity. Sama nevieš prečo… je tak úžasný? Je ti tak pohodlne, že radšej ostávaš v niečom, v čom byť nechceš, len preto, aby si nemusela prejsť koncom a znova začala od začiatku?
Nikdy som neverila na osud, no táto náhoda, čo mi ťa znovu prihrala do života, ma prekvapila a totálne zaskočila. Už pár týždňov som si myslela, že som v pohode, že to dám, že už viem, koho hľadám a nie si to ty…
Ale včerajšok ma znovu presvedčil o opaku, stačil jeden pohľad do tvojich očí a ja som vedela…
Vedela som, že som sa vrátila v čase, že tá cesta, ktorou som zatiaľ prešla sama, sa zrazu stratila.
Zamilovať sa je tak jednoduché… dokáže to byť tak rýchle, žiada si to len pár okamihov, pár vymenených pohľadov, pár bozkov, pár minút, pár…
No inokedy aj dlhé prebdené noci, čakania na zázrak, ktorý neprichádza, ako nám sľúbili, ako nám vyveštili z hviezd. Pretože môžeme mať našu lásku aj pred očami, no kým neotvoríme svoje srdce, nič sa nezmení, nič nemôžeme pocítiť, nič iné ako doteraz, pokiaľ sa neprestaneme báť.
Poznáš ten pocit, keď si ťa niekto tak podmanil, až sama nerozumieš tomu, ako sa mu to podarilo? Ah, kedy si podľahla jeho čaru natoľko, že si stratila samu seba, lebo pre jeho šťastie by si urobila čokoľvek? Chcela si tak málo… Len jeho šťastie, spokojnosť a každodenný úsmev na jeho tvári. Stačilo by ti, aby si cítila jeho blízkosť vedľa seba a mohla sa o neho starať. Aby sa ťa spýtal, aký si mala deň a bežne s tebou komunikoval.. Aby ste boli spolu, ale zároveň mali aj chvíle pre seba. Aby ste neupadli do časov temna a nerobili ste si navzájom vrásky.
