Niekedy mám pocit, akoby sa aj samotná Zem točila rýchlejšie. Mám pocit, že som si ešte ani nestihla poriadne zanadávať na pondelkové ráno a už je zrazu nedeľa večer, a keby sa ma niekto spýtal, čo som za ten týždeň stihla, musela by som sa zamyslieť….
Niekedy pristihnem samu seba, ako to robím… Ako čakám a pritom sa môj život na chvíľu zastaví.
Už dávno neverím, že každá láska trvá večne. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a hneď mi je jasné, že nič nie je pominuteľnejšie ako vzťah dvoch ľudí, ktorí k sebe niečo cítia. Zrazu to zmizne… Tá láska, ktorej sa nič nevyrovnalo. A z milujúcich osôb, ktoré si predtým nežne hľadeli do očí a videli v nich zmysel svojho života, sa stanú nepriatelia. Bohužiaľ, zväčša na život a na smrť…
Kedysi dávno bolo na tomto svete dievča, ktoré neverilo v nič pekné. Bolo príliš sklamané, doslova sa bálo čo i len vyjsť von, pretože prestávalo dúfať, že ho tam môže čakať niečo príjemné. Zanevrelo na ľudí, lebo si chcelo pred nimi chrániť svoju utrápenú dušu…
Milovalo, no nebolo milované. Chvíľu si to myslelo, ale potom vždy prišla rana. Práve od človeka, od ktorého by to čakalo najmenej.
Celý náš život je o rozhodnutiach. Či už si mladý, alebo starý, stále a vždy rozhoduješ o sebe a o svojej budúcnosti, o svojom živote a jeho každodenných banalitách. O tom, s kým si ráno vypiješ kávu, o tom, vedľa koho sa zajtra ráno zobudíš. O tom, či sa dnes prekonáš urobiť tú zmenu, po ktorej tak túžiš, alebo to radšej znova odložíš na potom…
O tom, či sa rozhodneme žiť život s láskou, či bez nej…
Baví ťa to? Baví ťa ubližovať mi? Myslíš si, že ublížiť sa dá len fyzicky? Nie, predstav si, to, čo robíš ty, mi možno ubližuje ešte viac. Myslíš si, že mi neubližuješ, veď si ma nikdy neudrel, nedal si mi facku. Mýliš sa. Ja tých faciek od teba dostávam niekoľko, bojím sa priznať, že v poslednej dobe čoraz častejšie. Áno, nie sú to facky, ktoré zasiahnu moju tvár. Sú to facky, ktoré ma zasiahnu omnoho hlbšie, a to v mojom vnútri.
Vybral si si. Nie mňa, ale ju. Aj napriek tomu, že sme tvorili pár takmer dva roky, si ma dokázal za jeden večer vymeniť. A ja to akceptujem. Ty sám si sa tak rozhodol. Vybral si si a ja som odišla. Už navždy z tvojho života. Pamätáš si na to, koľkokrát si mi napísal, že je koniec? Vždy, keď som si to prečítala, moje oči zaplnili slzy…
