Presne o 2 dni na to som sedela v práci a premýšľala. Myšlienkami som bola niekde úplne mimo Bratislavu a mimo všetkého. Pýtala som sa samej seba, či som naozaj taká slepá… Keď som sa zamyslela, musela som sama uznať, že sme úplne odlišní. Ja som bola od malička blázon a istým spôsobom som milovala samotu a nevedela som žiť bez nej. Občas som sa do nej utekala skryť pred všetkým a bolo mi tam dobre. Samej.
Nás singles je čoraz viac. Single status máme z rôznych dôvodov. Najčastejšie, nedôvera v dôveru, kariéra a podobne. Ale aj napriek tomu sa cítime nekompletne.
“Vzťah nie je vždy riešenie. Respektíve, je lepšie žiť sám, alebo v nefungujúcom vzťahu, len preto, aby som sám nebol? Na druhej strane je naivné očakávať, že vzťahy sú bezproblémové. Ľudia sa čoraz častejšie zmietajú v osobnom chaose. Raz v období úplnej nezávislosti, potom zas majú potrebu s niekým svoj život zdieľať.
Vždy som bola tá, čo mala na každú situáciu povzbudivé slová. Vždy som ti zdvihla telefón. Vždy som odpísala. Teraz som ticho a ty sa pýtaš prečo. Ticho nemusí byť vždy zlé alebo plné nenávisti. Niekedy môže byť aj plné lásky. Aj keď sa tomu ťažko verí.
Môže znamenať, že ti dávam priestor ktorý potrebuješ, aby si rástol.
Ona a on. Kapitáni tejto hry. Hlavné postavy tohto príbehu, ktorý sa zdá byť nekonečný. Ona a on. Na prvý pohľad tak veľmi odlišní, ale ako náhle zhasnú všetky svetlá, spadnú všetky masky, tak úplne rovnakí.
Obaja zranení, blúdiaci, hľadajúci lásku pred ktorou majú taký rešpekt a ktorej sa tak veľmi boja znova otvoriť. Oni, čo sa hrajú na bezcitných, lebo tak to menej bolí. Stretli sa náhodou…..ale náhody neexistujú. Stretli sa z nejakého dôvodu.
Je to v poriadku dievčatko ak práve teraz ležíš na posteli a premýšľaš. Ak sa prikrývaš dekou, ktorá sa stala tvojim najlepším priateľom nadchádzajúcich dní a s tupým výrazom pozeráš do stropu. V tvojich očiach sa možno trbliecú slzy, ktoré túžia po tom, spustiť sa pádom po tvojich lícach. Dole.
A presne tak sa teraz cítiš.
Láska už nie je čo bývala. Dnešné vzťahy majú menšiu trvanlivosť ako otvorená krabica mlieka. Ale o tom nechcem písať. Každá z nás to veľmi dobre vie. Chcela by som vedieť, čo sa to stalo s nami? So ženami. Viem, že je „ iná doba“, ale niektoré veci by sa skutočne meniť nemali… Keď som bola mladé dievčatko, myslela som si, že láska len tak príde. Že sa dvaja ľudia do seba zamilujú a bum. Je to tam. Ale myslela som, že na celý život. Alebo určite aspoň na viac ako mesiac či dva.
Podľa čoho vieme, že nás niekto skutočne miluje? - Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Odkedy píšem pre Úlomky a mám tendenciu sa tým chváliť všade, kde sa len dá, stal som sa v očiach iných akýmsi vzťahovým...
