Nie nadarmo sa vraví, že po každej búrke vychádza slnko. Veta s rozumnou a pravdivou podstatou, ktorej vy však len ťažko dokážete uveriť, ak sa nachádzate v situácii, kedy máte pocit, že vám do dlaní bude padať dážď až po koniec vášho života.
Omyl. Tieto myšlienky ihneď vyžeňte z hlavy, pretože oblačno a časté prehánky budú nad vašou hlavou visieť len dovtedy, pokiaľ vy sami neukončíte túto kapitolu vášho života.
Určite sa už mnohé z nás pýtali, len tak, samých seba, že koľko sklamaní musíme prežiť, aby sme nakoniec dostali to, čo si zaslúžime. Alebo koľko si musíme toho ešte vytrpieť, aby sme už nemuseli riešiť ďalšie a ďalšie sklamanie v láske. Prežili sme vzťahy, v ktorých sa nám nedostávalo pozornosti. Prežili sme vzťahy, v ktorých sme boli podceňované. Mali sme mužov, ktorí si nevšímali tie naše nepatrné zvyky, spôsoby, gestá. Mužov, ktorí si mysleli, že keď nám kúpia nejaký darček, majú od nás na čas pokoj.
Je 8. október 23:00. Deň, ako každý iný, ale internet zaplavila “mediálna vojna” Dary a Rytmusa… a mne to nedá sa nevyjadriť.
Bodaj by zabudnutie bolo také ľahké. Bodaj by stačilo vymazať fotky, bloknúť profil a tým by to skončilo. Bodaj by sa dala minulosť pochovať. Lenže sa nedá. A možno aj vďaka Bohu. Minulosť sme my. Je to každá jedna časť nás. Každá jedna myšlienka, každá jedna jazva na duši, každá jedna skúsenosť, to všetko je naša minulosť.
Keď si mi povedal, že už neprídeš, najprv sa mi zastavil dych a potom som sa rozbila na tisíc kúskov. Zostala tma. Tma v mojej hlave, v mojom srdci. Cítila som sa ako vyrabovaný obchod – prázdna. Nechápala som, že sme sa v stredu ráno mohli vedľa seba zobudiť a v sobotu večer mi pri rozlúčke povieš toto. Spýtala som sa prečo? Povedal si, že máš pocit, že toto nie je tá správna cesta. Ale ja som znovu položila otázku prečo, a ty si mi nevedel dať odpoveď.
Aj keď som si myslela, že sa to nestane, dnes viem, že sa stretneme znova. Cítim to. Beriem to ako súčasť mojej budúcnosti. Ako niečo, čo sa nevyhnutne stane. Ale stane sa to v budúcnosti, keď už budem na to pripravená. Stretneme sa, keď bude všetko v mojom živote na svojom mieste aj potom, ako si odišiel. Stretneme sa potom, keď budem znova šťastná a to, že ťa vidím, sa ma vôbec nedotkne. Občas pochybujem, že niekedy príde takýto deň, ale presvedčenie, že príde, je silnejšie.
Bol si mojou hviezdou… Niečo ako Severka. Tá, čo žiari viac ako tie ostatné. Tá, ktorá je niečím špeciálna, niečím iná ako tie ostatné.
Dnes už viem, že si bol ako všetky ostatné a špeciálnym si bol iba pre mňa. Bol si mi presne tak vzdialený ako hviezda. Bol si na míle ďaleko a aj keď si často ležal vedľa mňa, bol si nedotknuteľný… Alebo si sa tak aspoň správal. A ja som ťa chcela získať, chcela som ťa tak veľmi, že som bola ochotná urobiť čokoľvek. Stačilo mi tak málo… Iba pocit, že si.
