Nikdy som nemala rada slová navždy, nikdy a ďalšie podobné, ktoré niečo veľmi silno podotýkajú alebo vyvracajú. Vždy som si uvedomovala, že nevieme, čo sa bude diať ďalej. Neviem, čo sa mi stane alebo akým smerom sa vydám, a tak som nechcela nič vylučovať. Mala som strach, že by sa to potom stalo a moje slovo nikdy by už nemalo NIKDY takú váhu, keďže som ho už raz porušila. No dnes, keď hovorím navždy, vôbec sa nebojím. Stále neviem, čo sa stane a čo ma ešte stretne, či budem trpieť za to, v čo dnes verím, alebo budem celý život ďakovať, že som uverila…