Aj ty máš pocit, že vôkol seba vidíš len šťastné usmievavé tváre? Úspešných ľudí, ktorým život vychádza tak, ako si ho naplánujú? Páry, ktoré sa nehádajú, ale žijú v harmonickom súlade – jedno telo, jedna duša?
Tiež sa ti niekedy zdá, že ty si jediná, ktorej niečo nevyjde? Ktorá zlyhala? Ktorá o niečo prišla, ktorá sa musí vyrovnávať so stratou, so svojou súkromnou prehrou? Tá, ktorá musí vstať a začať odznovu?
Veľmi sa snažíme… občas až príliš. Aby sme dosiahli všetko, čo chceme, aby sme nikoho nesklamali, aby sme boli dokonalé, vždy a všade, za každých okolností. Žijeme rýchlo. Ponáhľame sa.
Prehliadame to, čo je najdôležitejšie. A vtedy príde okamih, nastane ten čas, kedy si to všetko uvedomíme. Žiaľ, je poriadne bolestivý, my len stojíme, hľadíme do prázdna, chceme urobiť niečo, čo sme dlho odkladali, pretože sme sa hnali za svojimi ideálmi.
Chýbaš mi inak. Nie ako láska môjho života. Chýbaš mi ako najlepší priateľ. Priateľ, o ktorého som prišla, pretože sa všetko pokazilo. Jeden deň všetko zmenil.
Deň, kedy sme si mysleli, že môžeme byť viac ako len priatelia. Mali sme vedieť, že nemôžeme. Mali sme vedieť, že v tomto svete to nepôjde. Pretože aj keby sme boli my šťastní, našli by sa ľudia, ktorí by to neboli schopní akceptovať. Ľudia, ktorí by to, ak by sme ty a ja zmenili náš vzťah, skrátka nezvládli.
Niekto by si povedal, že som mladá, nevyrovnaná a že v podstate neviem o živote ani o láske ešte vôbec nič. Láska však nie je ohraničená vekovou hranicou. Ako sa vraví, láska kvitne v každom veku. Keď som ťa stretla, neprikladala som tomu žiaden význam. Absolútne som si nemyslela, že ty mi otočíš život o 180 stupňov. A potom som do toho „spadla.“
Túto otázku: „Prečo ma miluješ?“ alebo: „Prečo ja?“ si mi položil asi tisíckrát. Nie, žeby som nikdy nevedela odpoveď. Vedela som prečo, ale nedalo sa to opísať.
Dokonalá žena je výmyslom doby. Každá, aj tá najprimitívnejšia spoločnosť má vytvorenú konkrétnu predstavu o ideálnej žene. Sme ovplyvňované médiami, hrubými dámskymi magazínmi, ktoré nám diktujú, ako by sme mali vyzerať, ako sa správať a čo by sme mali robiť preto, aby sme boli čo najdokonalejšie.
Ale to, že nemôžeme vyzerať skvele, keď sa tak necítime, to už nepovedia. Je jedno, čo sa odohráva v našej duši, čo cítime alebo čo prežívame.
Chcem všetko alebo nič, nič medzi tým. Tak jednoduchá veta, no je tak ťažké ju aplikovať do praxe. Stále sa motať medzi niečím neúplným je neuveriteľne unavujúce. Asi tak unavujúce, ako mať vzťah ako na hojdačke.
Vzťah, v ktorom neviete, čo bude o mesiac, o týždeň, niekedy vlastne ani zajtra. Vzťah, do ktorého dávaš všetko, no tvoja polovička je premenlivá ako jarné počasie. Premenlivá, náladová, nerozhodná.
