LÁSKA – 5 písmen, ktoré v sebe nesú dva protiklady. Slovo, vďaka ktorému môžeme byť krásne šťastní a na druhej strane tak neskutočne nešťastní. Všetci sme si tým prešli. Od prvej detskej lásky, ktorá bola tak nádherne nevinná, cez prvé letmé bozky na strednej, až po šialene vzrušujúcu lásku, kvôli ktorej sme boli ochotní urobiť čokoľvek.
Láska, po ktorej nám ostali jazvy na duši a bolesť v srdci.
Už to tak asi bude… v príliš častých prípadoch. Stalo sa to už aj mne, tebe aj tebe… Že randenie nestálo za veľa. Občas sa to naozaj nedá zniesť. Chýba úprimnosť, ľudia si už nehovoria pravdu do očí a často vlastne hrajú, kto v skutočnosti sú, čo majú radi a čo naopak nie. Labyrint, ktorému nerozumieme, v ktorom nevieme nájsť tú správnu cestu… už ani k sebe, aj keby sme možno v hĺbke srdca chceli.
Nájsť toho pravého v tomto svete, ktorý je plný bláznov? Ľudí, ktorí si lásku nevážia, nechcú ju, lebo uverili tomu, že je to ľahšie ťahať osamote. Lebo osamote sa nemusíš nikomu spovedať, lebo je to jednoduchšie.
Ja však stále verím, že každý má tam vonku toho pravého. Že každý má tú svoju druhú polovičku. Že to nie je len klišé… Verím však aj tomu, že i toho pravého si treba zaslúžiť. Že aj o toho pravého budeme musieť bojovať. Že ani s ním to nebude jednoduché.
Nikdy nedovoľ, aby ťa ostatní ľudia zrážali k zemi.
Nikdy nikomu nedovoľ, aby mal veľkú moc nad tebou a nad tvojím životom. Viem, že je to ťažké pochopiť a možno si teraz hovoríš, o čom tu píšem?! Viem, taká som bola aj ja.
Vždy som mala výčitky a keď ma niekto sklamal, verila som, že môžem za to ja.
Možno potrebuješ životom kráčať bezo mňa… Veta, ktorá by mi pred mesiacom ani len nenapadla. A ak by mi aj náhodou napadla, už len tá myšlienka, že sa to môže stať, by ma zničila. Bolela by ma a zraňovala tak veľmi, že by som ju nevedomky zatlačila do najzadnejšieho kúta mojich pocitov. Tam, kde zablúdim iba vtedy, keď ma chytí do svojej siete melanchólia veľká ako vesmír.
V živote sú však chvíle, keď si musíme naliať čistého, nepančovaného vína a pripiť si sami so sebou…
Aj ty si taká? Aj ty stále veríš ľudom? Stále veríš, že keď ty máš dobrý úmysel, nepraješ nikomu nič zlé, že to chcú aj iní? Aj ty si stále myslíš, že ak ty nezradíš niekoho, nezradí ani on teba? Ach dievča, poviem ti to na rovinu. Si rovnako hlúpa ako ja. Takto svet nefunguje. Možno tak svet niekedy fungoval o niečo viac, no v dnešnej dobe si ľudia závidia asi už aj choroby.
