Niekedy mám pocit, že je naozaj pravda, že jediný, komu môžeš veriť, si ty sám a že ťa sklame aj vlastný tieň. Ale potom sa vždy zamyslím a chcem veriť, že ľudia nie sú zlí. A v podstate nie sú. Prichádzajú a odchádzajú z nášho života, ale vlastne je to normálne.. aj keď bolestivé.

Snívame o krásnom príbehu, veľkej láske a nekonečnom priateľstve. A to všetko len pár dní po tom, ako sme niekoho spoznali. Nedávame čas. Čas sebe, čas druhému, ani čas životu. Lebo takéto veci sa nedejú hneď.