Pamätám si to presne, ako keby to bolo včera. Môj blbý a šedý večer premenil tvoj úsmev na najkrajšie obdobie môjho života. Bola som tak šťastná. Ľudia mi vraveli, že ma viac usmiatu nikdy nevideli. V očiach som nemala ani kúsok smútku. Ani jednu slzu, ktorá by mohla stiecť po mojom líci. Obdobie neopísateľné, plné spomienok a lásky. Tvojej pozornosti. Obdobie snahy a dorozumenia. Tvojej podpory. Obdobie plné úsmevu a šťastia…

Príliš dlho som sa trápila tým, že som si dookola prehrávala to, čo sa stalo medzi nami. Naše spoločné chvíle, ktoré sme strávili v objatí pri pozeraní filmu, prechádzkami a bozkami, pri ktorých som si priala, aby sa nikdy neskončili. Príliš dlho som si kládla otázku, čo zlé som spravila, keď si zrazu tak ochladol a stala som sa pre teba vzduchom. Tak dlho som čakala na vyjadrenie tvojich pocitov iba kvôli tomu, aby si sa raz zobudil a tváril sa, že sa nič nestalo? Bola som zdrvená!

Už dlho hľadám odpoveď na otázku: „Kedy je ten správny čas na lásku?“

Stále som ju nenašla. No myslím, že to nebolo vtedy, keď si mi vstúpil do života ty. Aspoň to nebol natoľko správny čas, aby to medzi nami mohlo dopadnúť dobre. Predsa len, obaja sme boli vo vzťahu… A ty v o niečo vážnejšom než ja. Teraz si už nemyslím, že tie vzťahy boli naozaj šťastné, no dovtedy som si to myslela. Verila som, že obaja sme v tom svojom spokojní a žijeme v harmónii. No pravda to nebola.