Som. Som žena. A som hrdá, že ňou som. Na všetko, čo nás ŽENAMI robí. Som vďačná, za každú malú možnosť ukázať ženskosť. Na to, ako sa dokážeme meniť. Na to, ako dokážeme ukázať, akými naozaj sme, čo i len tričkom, ktoré dáme na seba. Tým, ako ho dokážeme dať na seba. Som hrdá na to, ako sa nebojíme tej zmeny, ako sme prestali byť utlačované a stláčané vzad … občas mužmi, nastavením sveta, všetkého.
Každá jedna z nás zažila neopätovanú lásku alebo lásku, ktorá stroskotala na chybách, za ktoré ani ona sama nemohla a nevie sa s tým vysporiadať. Nevie si predstaviť, že ten človek už v jej živote nikdy nebude a nevráti sa.
Sedíš každý večer na balkóne so šálkou čaju, v ruke držíš cigaretu a pozeráš sa do tmy. Rozmýšľaš nad všetkým: kde nastala chyba, prečo to nemôže byť také jednoduché a podľa tvojich predstav. Pýtaš sa, prečo sa to skončilo, či ťa miloval aspoň trochu alebo či si bola len jeho druhá možnosť…
Neboj sa, dobre poznám tie dni, keď ti nečakané okolnosti pokazia plány. Keď máš pocit, že sa celý svet spriahol proti tebe. Keď naozaj nič nevychádza ako by malo a šťastie si z tvojho života vzalo dovolenku. Poznám dni, keď jediné, vďaka čomu sa držím na nohách, je káva a zúfalo si želám vrátiť sa do postele a prespať celý ten príšerný deň.
A potom sú tu dni ešte horšie, kedy ma stretávajú situácie také neuveriteľné,
Už od začiatku to bolo také… epické. Také príliš krásne na to, aký to malo rýchly spád. Nič, čo za to stojí, nič cenné predsa nezískame len tak… tak rýchlo. Bolo to bez obáv, že niečo nevýjde, bolo to bez žiarlivosti, bez boja o srdce toho druhého.
Bolo to len pár dní,
pár chvíľ,
len pár slov,
Mala si niekedy pocit, že si vo vzťahu, v ktorom ten druhý nie je šťastný, ale ty sa od neho nedokážeš odpútať? Chceš byť s ním, neustále na neho myslíš, chýba ti, ľúbiš ho…
No on to cíti inak. Už ťa nechce, nemyslí na teba, nechýbaš mu, neľúbi ťa… Tvrdé slová, ja viem, ale musíš ich prijať, iba tak môžeš ísť skutočne ďalej…
