Bol to deň, nie ten šťastný, no je za mnou a je to už dlho, odkedy som na teba myslela. Pretože som si vtedy sľúbila jednu vec, a to, že ťa vymažem zo svojich myšlienok, ktoré by mi kazili ďalšie dni, kvôli ktorým by som sa necítila dobre. Spokojne. Pretože som sa chcela cítiť dobre, chcela som sa smiať a žiť ďalej, nechcela som sa trápiť nad niečím, čo očividne za to ani nestálo.
Nad tebou…
Som si istá, že v živote každého z nás už bol (ak ešte nebol, tak s určitosťou môžem tvrdiť, že bude) človek, ktorý odišiel. Bez slova. Jednoducho zmizol a vyparil sa. Darmo sme čakali, nikdy viac sa nevrátil. Neobzrel sa a nechytil našu ruku, ktorú sme naťahovali za ním aj dlho potom, ako odišiel. Nechal náš stáť na mieste s hlavou plnou otázok.
Odišiel… Lebo nemohol zostať, lebo musel odísť...
Vždy som bola pre teba tá nedosiahnuteľná, tá, ktorej si stále motal hlavu, ktorej si sa nechcel vzdať, a pritom si si vždy vybral inú… Bola som pre teba chtíč, bola som pre teba bútľavá vŕba, ktorej si sa chodil vyrozprávať, keď ti bolo ťažko. Ale možno som bola pre teba len príliš silná osobnosť na to, aby si to dotiahol až do konca. Aby si sa odhodlal povedať mi, čo ku mne skutočne cítiš. Bral si ma ako dobrú priateľku, ale sám vieš, že som vždy pre teba znamenala viac. Že si vždy chcel, aby som bola niečo viac.
Začalo sa to zlomeným srdcom. A to, čo sa zdalo byť koncom, je teraz začiatkom. Dodnes počujem ten zvuk lámajúceho sa srdca, keď som ho videla odchádzať. Nepredstavoval totiž iba moju najväčšiu lásku, ale aj najlepšieho priateľa, jediného človeka na svete, ktorému som verila. Bol pre mňa všetkým. No osud je už taký, vezme nám toho, kto pre nás znamená príliš veľa.
Peklo je slabé slovo na označenie toho, na čo sa zmenil môj život.
Táto žena je silná, a pritom tak krehká, je tak odvážna, a pritom miluje ticho. Miluje počúvať ticho, sedieť a nič nepovedať, no vytvárať si vlastný svet a premýšľať nad ním, nad svojimi tajnými snami a tým všetkým, čo v sebe ukrýva. Ach, je toho tak veľa, tak veľa toho, po čom túži, čo chce vylepšiť, no aj tak je vďačná za to, čo má. Je spokojná a šťastná, pretože vie, že aj dnešný deň je darom, ktorý nie je lacný. Je tak drahocenný, ako len najvzácnejšia drahocennosť, môže byť…
Prečo si vlastne s ním?
Otázka, ktorú sa ma moji známi pýtali občas častejšie ako čokoľvek iné.
Pretože ho milujem… Pretože večer, nech bol môj deň akokoľvek zlý, keď si k nemu ľahnem do postele, cítim pokoj. Cítim, že je všetko v poriadku. Som šťastná… Znela moja odpoveď a oni len mávli rukou.
Rozumela som im.
