Zistila, že nádej je vratká. Že občas podráža nohy namiesto toho, aby pomáhala vstávať. Že občas je to práve iba samotná nádej, čo jej v láske môže zostať. Dnes už vie, klamstvá bolia rovnako ako sľuby a že najhoršie sú také slová, ktorými po nociach obklopená tichom obhajuje niekoho, kto si to nezaslúži. Pochopila, že bezhraničná dôvera dokáže nielen spájať, ale i ničiť. Nás samých… Ak sa jej nepustíme včas.
Čím som staršia, tým viac sa význam slova láska v mojich očiach mení. Zvláštne, ako už odmala o láske nasávame všakovaké ideály a predstavy, ktoré sa s nami neraz vlečú až do dospelosti. A práve v tomto období dôsledkom rôznych stereotypov zlyhávame vo vzťahoch, padáme na ústa. Pretože máme lásku príliš zromantizovanú. Vnímame je príliš sladko a po rokoch – pod náporom reality sa nestačíme čudovať, že to nie je o tom, o čom sme ako malí zvykli snívať…
Vieš, drahá, možno teraz láska nie je práve to, čo potrebuješ… Možno tvoje srdce prahne len po tom, aby si oddýchlo. Po tichu, po momentoch, kedy môže načúvať sebe a nie nikomu inému. Možno nastal ten čas, kedy potrebuješ zmenu i ty, pretože ten, kto tu doteraz bol primárne pre niekoho druhého, si musí dopriať chvíle osamote, aj keď priznať si to je občas poriadne ťažké. Lebo na bolesť nechceme byť sami. No mali by sme…
To sa ti ľahko hovorí, nemáte deti…
Vieš, ťažko sa odchádza zo vzťahu, v ktorom sú už nejaké záväzky…
Nie je to ideálne, ale zostanem kvôli deťom…
Toto sú vety, ktoré si možno hovoríš i ty. Ktorými len ospravedlňuješ to, že si sama ubližuješ…
Vidieť, ako nás niekto zamenil a našiel si za nás náhradu, je bolestivé. Mnohí sa s tým nevedia zmieriť ani po rokoch a dusia to v sebe. Vidieť šťastnú tvár niekoho, koho si miloval, s niekým iným, neraz zabolí. Každodenne vstávame s bolesťou na hrudi a líhame si do postele s prázdnotou, ktorá signalizuje, že nám niekto chýba…
Viem, že túto radu asi nečakáš. Ale v niektorých vzťahoch treba ubrať plyn. Dokonca úplne zastaviť. Pozrieť sa doľava aj doprava a vyhodnotiť, či vôbec ideme správnym smerom, či táto cesta idúc za niekým má vlastne zmysel alebo len zbytočne míňaš palivo. A taktiež… Či ti tvoju cestu neskríži niekto, pri kom by to nebola toľká námaha. Niekto, kto by ocenil aj maličkosti, kto by si všímal všetko, čo robíš, a nikdy by to nezosmiešňoval. Pretože vieš… Snaha cení. Ale zasa odtiaľ-potiaľ.
