Odbila polnoc a ty stále pozeráš do tmy. Jediné, čo v tej tme nachádzaš, je prázdnota a beznádej. Presne to isté, čo momentálne nachádzaš aj vo vnútri seba. Všetko v tvojej duši zahalila tma a prázdno. Jediné, čo cítiš, je prázdno.
Sama nevieš ako ďalej.
Premýšľaš, ako si sa vlastne do tejto situácia dostala. TY. Dievča, ktoré malo vždy svoje vlastné a pevné zásady a nikdy si ich neporušila.
Predtým, ako sa rozhodneš odísť, nezabudni sa obzrieť. Predtým, ako sa rozhodneš odísť, nezabudni, že moje dvere sú teraz otvorené. Nebudem ťa držať na silu. Môžeš hocikedy odísť… Nezabúdaj však, že keď raz prekročíš prah, už nebude cesty späť. Predtým, ako odídeš nezabudni, prečo si vôbec prišiel. Nezabudni, aké to bolo… Keď si ma spoznal. Keď som ti povedala, varovala som ťa, že nie som ako každá iná tam vonku. Že som o niečo viac citlivá. Že stále snívam a že mám hodnoty ešte stále niekde úplne inde ako v drahom obchode s kabelkami…
V tvojom živote sa zrazu dejú veci, ktoré nevieš pochopiť. Nerozumieš tomu, ako je to možné, kde sa stala chyba… Veď si bola dokonale šťastná. No tvoje srdce je už príliš zranené na to, aby sa dokázalo postaviť bolesti. A ty už iba mlčky trpíš ďalšie rany a slzy ukrývaš na dne duše. Prepadá ťa pocit, že si stratená a nenachádzaš cestu von. Túžiš utiecť, ale nemáš dosť síl. Nie si stratená. Stále je cesta, aj keď ju práve teraz nevidíš. Lebo skutočne stratení sú len tí, ktorí sa už nesnažia stať lepšími.
Tieto slová patria tebe.
Áno, tebe…
Občas, keď hľadíš na nočnú oblohu posiatu trblietavými hviezdami a vdychuješ chladný večerný vzduch, spomínaš si na niektoré pasáže príbehu tvojho života. Iste, sú spomienky, ktoré by si najradšej zapísala niekde pomedzi tie hviezdy, aby ich videl každý, ale potom sú tu tie, pri ktorých tvoj úsmev už nie je taký presvedčivý…
Náš tím sa rozrastá a my hľadáme šéfredaktorku a redaktorky pre náš súčasný a tiež nový portál, ktorý pripravujeme.
Ak máš skúsenosti s písaním, vieš sa orientovať vo svete internetových médii, máš všeobecný rozhľad a dokážeš manažovať tím ľudí, radi ťa medzi sebou privítame.
Naše požiadavky:
Videla som v jej očiach niečo iné, videla som, že možno klame nie len mňa, no aj samú seba. Že možno klamstvo z jej úst, že je šťastná, je hlbšie, ako sa mi dovtedy zdalo. Niekedy to hovoríme, len preto že chceme presvedčiť samých seba. Nechcela som ju presviedčať o opaku a tak som len mlčala. Niekedy mlčanie lieči viac ako slová…
A ona presne to potrebovala. len to, aby som počúvala.
