My ženy, nech sme akokoľvek úžasné a silné, často ako častejšie prehliadame pravdu. Nevedome, no veľakrát aj vedome. Čo si budeme klamať, hlavne keď sme zamilované. Keď milujeme tak veľmi, že naša láska je väčšia ako kozmos a silnejšia ako desaťkrát destilovaná vodka.
Často je aj takáto láska neopätovaná. Nevidíme, že chlapec, chlap, ktorému venujeme svoje srdce, celodenné myšlienky a bezsenné noci, nezdieľa tie isté pocity smerom k nám.
Ani neviem prečo, no začala som si prezerať naše staré správy. Myslela som, že som ich už dávno vymazala. No nie, ony tu stále sú. Bavili ma, a tak som šla stále ďalej. Strávila som pri nich asi hodinu, kým som sa dostala tak do polovice. Písali sme si stále, od rána do večera. Bolo ich naozaj veľa. Došla som až na začiatok. Začiatok nášho príbehu. Začal síce úplne inde, no aj tak. Neverila by som, akú majú staré slová moc obnoviť v našom vnútri pocity, ktoré sme si mysleli, že už nikdy nepocítime.
Nebudem si klamať. Áno, preklínala som ťa. Nebolo to raz ani dvakrát a možno ani trikrát. Bolo to veľakrát. Vždy keď si zmizol len tak bez oznámenia. Vždy keď som sa cítila mizerne.
Často som si hovorievala, že neľutujem, že som ťa stretla. Hovorila som to ķaždému naokolo. Lebo veď každé jedno stretnutie a každý jeden človek sú v našom živote kvôli niečomu.
Všetko sa to začalo v septembri minulý rok, bola som sklamaná z rozchodu a ty si mi napísal, vlieval si mi do žíl nádej, že všetko bude v poriadku. Po čase sme sa začali stretávať a stali sa z nás kamaráti, no zrazu som cítila, že mi chýbaš, keď pri mne nie si, a že dni, keď si odporný mi len veľmi ubližujú.
A zrazu som vedela, že som zaľúbená.
Keď z nášho života odíde niekto, kto pre nás čosi znamenal, som si istá, že najťažšie je zabudnúť. A keď si myslíme, že sme už v poriadku, náhodne započuté slovo alebo letmá spomienka, ktorá sa stratí s mihnutím oka nás hneď presvedčia o opaku.
Moja drahá, viem ako sa cítiš. Viem, že máš pocit, že sa z toho nikdy nedostaneš. Cítiš sa ako v začarovanom kruhu, z ktorého nenachádzaš cestu, hoci sa snažíš. A keď ju konečne nájdeš, stane sa niečo, čo ťa vráti naspäť. A tak bezcieľne blúdiš životom, unavená a tisíc krát sklamaná.
Každá z nás pozná ten pocit, keď sme zamilované. Keď stretneme toho pravého a zistíme, že s ním chceme stráviť celý život. Aj ja som presne taký istý pocit zažila…
Prvé stretnutie bolo ako telepatia. Tvoj hlas sa mi dostal cez všetky tie moje postavené múry až do srdca a ja som mala pocit, že sa poznáme večnosť. Ako keby som s tebou prežila už niekoľko životov. Chcela som ťa, tak veľmi som túžila byť s tebou. Tie pocity šťastia, ktoré som pri tebe prežívala, ma dostávali do vytrženia. Chcela som viac.
