Vždy bolí byť odmietnutý a odignorovaný. Stretnúť sa s tým, že nás niekto poblázni, zaujme, dá nám nádej… Urobí radosť, poskytne šťastie a zapáli v nás iskru vďaky a lásky. Práve v týchto momentoch sa naša láska začína a my do nej padáme hlbšie a hlbšie, až sa zaľúbime. Čo však potom, ak tá osoba neprijme naše city a zistíme, že sme boli odmietnutí či neprijatí? Keď ľúbime nadovšetko a sme ignorovaní?
Je zločin chcieť milovať a byť milovaný? Azda hľadať lásku v dnešnom svete je veľmi trúfalé. Až priam zúfalé. Niekto má šťastie ju stretnúť na prvýkrát. Zaľúbi sa, zosobáši sa, má deti a takto pekne spolu s partnerom postupujú ďalej. Niekto si zasa prejde vzťahom, z ktorého sklamane odchádza, lebo v ňom nenašiel to, čo hľadal, a púšťa sa do ďalších vzťahov s cieľom nájsť tú pravú lásku. Niekto iný nemá na lásku šťastie vôbec, hľadá a nie je mu to dopriate. Kde je chyba?
Pravdepodobne to poznáš aj ty… Vzťah, v ktorom je na lásku už príliš neskoro a na nenávisť už nemáš toľko síl. Všetku energiu si minula do záchrany citu, ktorý sa nachádzal len v tvojom srdci. Alebo si sa ocitla v inej situácii a aj to sa často stáva… Ešte stále miluješ, no vieš, že to zmysel nemá. Že tadiaľto tvoja cesta nevedie, a hoci si ešte nedávno skúšala možné i nemožné, dnes už neskúšaš nič. Nič, čo by ťa k tejto skúsenosti mohlo znovu pripútať.
Nečakaj z mojej strany veľké zmeny. Nečakaj, že ti padnem do náručia a urobím naozaj čokoľvek preto, aby som v ňom mohla navždy zostať. Nečakaj, že ak ma postavíš pred voľbu ja alebo ty, vyberiem si teba… Pretože boli časy, kedy by som to urobila. Neváhala by som a podnikla by som všetko pre to, aby sa medzi nami nič nepokazilo, nech to stojí, čo to stojí… Lenže tieto časy sú už dávno za mnou.
Vo vzťahoch ako takých (a to nielen v tých partnerských) pozorujem už dlhšie jednu zaujímavú skutočnosť… Že si chybu dokážeme priznať v nesprávnom čase. Ako to myslím? Jednoducho… Vtedy, keď naozaj pochybíme, bijeme sa do hrude a zvaľujeme vinu na niekoho iného. A v momente, kedy sa k nám niekto nespráva práve najférovejšie, začíname hľadať chyby na sebe. Nahovárame si, že to musí byť naša vina, ak nás niekto nemiluje, ak sa nám otočí chrbtom, ak vyjdu najavo jeho klamstvá…
Tento článok nebude veľmi láskavý. Nebudem ti vravieť, ako bude všetko v poriadku a už vôbec ti nebudem dávať plané nádeje. Takisto všetku vinu nezvalím na neho, pretože to je najväčšia hlúposť, akú v živote robíme – že hľadáme iných vinníkov, že viac ako naše chyby si všímame chyby niekoho iného. A to nie je dobré. Nevravím, že za všetko môžeš ty, áno, aj tá druhá strana má čo-to na rováši. Ale ak všetko z tvojich pliec prehodíš na jeho plecia, stane sa len jedno…
