Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by váš život vyzeral, ak by ste nikdy nestretli konkrétnu osobu? Napríklad tú, s ktorou ste prežili turbulentný vzťah, ktorý sa síce dávno skončil, no vy stále deň za dňom zisťujete, ako veľmi vás dotyčný zmenil? Ja áno… Občas si to predstavím. A musím uznať, že hoci by som si to celé nikdy viac nechcela zopakovať, predsa len som trochu rada, že sa to stalo.
Zase sa mi potvrdilo to, že sa všetko deje pre naše vyššie dobro. Tento článok mám napísaný už asi dva týždne, ale nevedela som sa k nemu dopracovať. Respektíve, nevedela som nájsť ten správny okamih. V tom momente som to tak cítila a našla som oporu v papieri a ceruzke. Dnes sa na to pozerám s nadhľadom, silou a úsmevom na tvári… Tak poďme na to…
Hladké zoznámenie, ktoré ústi do už nie tak celkom hladkého vzťahu, je pomerne častá záležitosť. Spočiatku to vyzerá veľmi sľubne – našla si niekoho, kto ťa zaručene rozosmeje, kto ti dáva pocítiť, že skvelo zapadáš do jeho sveta, a tak sa ti zdá, že si konečne stretla toho pravého, ktorý ti celý život tak trochu chýbal. Lenže potom sa dejú čudné veci. Času už spolu trávite čoraz menej, niektoré debaty ho otravujú, ty si vždy tou, ktorá sa musí pripomenúť. Spontánnosť zmizla, občas na pár dní zmizne i on, každá akcia si vyžaduje tvoju námahu.
Včera bol jeden z tých výnimočnejších dní. Pre jednu ženu špeciálne krásny, pre inú špeciálne bolestivý. Možnou za tou bolesťou bola strata niekoho, kto ju detstvom sprevádzal. Možno strata niekoho, koho detstvom chcela sprevádzať ona a nebolo jej to dopriate. A možno je ten dôvod úplne iný, skrytý hlboko v útrobách duše, no o to viac citlivejší. Nech sú tieto dôvody akékoľvek, jedna vec je istá… Nehovorí sa o nich. Pretože sa tieto dôvody jednoducho „nenosia“.
V tomto článku padne možno trošku viac tvrdých slov, ktoré sa budú asi horšie počúvať, ale ver mi, že ťa postavia na nohy, a to najpodstatnejšie – otvoria ti oči. Neľutuj sa a neľutuj nič, čo si urobila vo svojom živote. To, že si urobila dobré veci pre nesprávnych ľudí, vypovedá iba o tom, aká si ty a akí sú oni. Nehľadaj vo všetkom iba to zlé. Život nie je len o tom. Pokiaľ si zdravá, máš čo jesť, máš sa kde vyspať, pár kusov odevu, tak máš oveľa viac, ako si dokážeš predstaviť.
Ak by sme si pri výbere partnera mali dať navzájom jednu radu, mala by znieť nasledovne: „Počítaj s tým, že zamilovaná nebudeš večne.“ Pretože aj ten najružovejší začiatok každého vzťahu je vždy predsa len začiatkom. A čo nastáva potom? Realita. Život. Ničím neprikrášlený, občas len úplne čierny, bez farieb, zábavy a radostí. Život v celej svojej kráse, ktorý mnohokrát už taký krásny nie je. A preto… By sme sa na toho vyvoleného mali pozrieť aj inak ako cez ružového okuliare a dosadiť si jeho postavu do horizontu ďalších niekoľkých rokov nášho života, ak nie i desaťročí.
