Už od začiatku to bolo také… epické. Také príliš krásne na to, aký to malo rýchly spád. Nič, čo za to stojí, nič cenné predsa nezískame len tak… tak rýchlo. Bolo to bez obáv, že niečo nevýjde, bolo to bez žiarlivosti, bez boja o srdce toho druhého.
Bolo to len pár dní,
pár chvíľ,
len pár slov,
Mala si niekedy pocit, že si vo vzťahu, v ktorom ten druhý nie je šťastný, ale ty sa od neho nedokážeš odpútať? Chceš byť s ním, neustále na neho myslíš, chýba ti, ľúbiš ho…
No on to cíti inak. Už ťa nechce, nemyslí na teba, nechýbaš mu, neľúbi ťa… Tvrdé slová, ja viem, ale musíš ich prijať, iba tak môžeš ísť skutočne ďalej…
Och, tie vzťahy! Kto sa v nich má vyznať? A kto sa má vyznať v ľuďoch? Nie je to vôbec ľahké. Tak ako ani ľúbiť toho správneho nie je niekedy vôbec ľahké. Je v poriadku, keď zakopneš. Nenadávaj si za to. Nikto nemá napísané na čele, či je to ten „pravý“ a či „ľavý“. Ale z nejakého dôvodu sa ti priplietol do života a zanechal tam stopu. Prázdnu stopu. Prázdne miesto. Dnes už vieš, že nemal v pláne tam prebývať dlhodobo. Lenže… Vysvetli to svojmu srdcu. Pokús sa o to.
Človek plánuje, túži a očakáva, no nie vždy sa mu to aj splní. Nie vždy skrátka dostaneš to, čo chceš. Niekedy sa len udeje to, čo je pre teba lepšie… Aj keď na to prídeš až časom.
A tak občas musíme čosi stratiť, aby sme mohli niečo iné nájsť. Ja som stratila teba, ale našla seba. Našla som v sebe to, čo som dlhé roky potláčala. A zamilovala som sa – do seba. Do všetkých svojich nedokonalostí, ktoré ma v podstate robia takou dokonalou.
Už mnohokrát, keď som bola zlomená, som to urobila. Už mnohokrát, keď som sa cítila zúfalá, som na neho myslela. Aký asi bude? A kde je? Koľko dní, mesiacov či rokov budem ešte na neho čakať? Spoznám ho hneď? Čo asi teraz robí?
Viem, že aj keď ma láska už raz zlomila, chcem milovať znova. Dokonca ešte viac. Ešte silnejšie, ako som milovala predtým. A viem, že to dokážem, pretože ten človek v minulosti nebol tou správnou osobou.
