Keď si odišiel, bolo to peklo. Nepreháňam a myslím, že každý na svete, kto stratil milovanú osobu, mi dá za pravdu. Nedokázala som sa zmieriť s tým, že už vedľa mňa nebudeš každé ráno ležať hneď, ako rozlepím oči… že už… pri mne.. proste nebudeš. Že už nebudem pobehovať po kúpelni v strese, kam som zas odložila ten krvavý rúž, ktorý sa ti na mne tak páčil. Že už ťa nebudem čakať s večerou, ktorú som varila hodiny s očakávaním v očiach, či ti bude chutiť…
Cítiš to vždy, keď sa na mňa pozrieš. Ja viem, že áno. Pochopil si, že sa čosi medzi nami zmenilo a nechápeš, ako sa to mohlo stať. Ver mi, ani ja nerozumiem. A bojím sa spýtať samej seba, kedy som ťa prestala milovať… Vraví sa, že na konci začneme spomínať na začiatok. Akí sme boli my na našom začiatku? Bláznivo zamilovaní. Šťastní ako nikdy v živote. Láska nás mala rada a svet nám patril celý, bezozvyšku.
Chcem ti povedať, čo si mi spôsobil. Chcem ti povedať, čo všetko sa odohráva v mojej hlave. Chcem, aby si vedel o všetkom, čo ma trápi. O všetkom, čo cítim. O tom, ako neskutočne si ma zranil tým, čo si urobil. Tým, že si odišiel. Povedal si, že si nezaslúžim takého, ako si ty. Povedal si, že si zaslúžim viac. Že si nezaslúžim trpieť. Že chceš pre mňa to najlepšie…
Ak to tak teda je, tak prečo si to nespravil skôr?
Viem, my ženy sme rôzne. Máme svoje povahy a taktiež nás menia udalosti, ktoré sme v živote zažili. Jedno máme však spoločné…
Poznáš ten pocit, keď si žiješ svoj život, všetko je relatívne v poriadku a zrazu sa niečo stane? Už si si myslela, že máš toho za sebou dosť na to, aby si sa dala znovu oklamať, zneužiť či totálne zraziť na kolená… No… Stalo sa.
Môže to byť čokoľvek…
Ubehol dlhý čas. Niekto by možno povedal, že je to už príliš dlho pre takú mladú ženu, ako si ty. Možno to aj čas od času počúvaš od svojho okolia… No iba ty a nikto iný vieš, ako si sa cítila, keď ste učinili rozhodnutie, ktoré zmenilo váš život. Rozhodnutie, ktoré zmenilo jeho, Teba, zmenilo vás. Len ty vieš, aké ťažké to bolo. Len ty vieš, ako hrozne si sa cítila, keď ste sa rozhodli ukončiť váš vzťah. Len ty občas ešte počuješ, ako celé tvoje vnútro kričalo od zúfalstva, keď ste sa rozhodli preťať vaše puto.
Ráno vstaneš a ideš do práce alebo do školy. Stretávaš tých istých ľudí, občas spoznáš niekoho nového, ale napokon zistíš, že sa v ničom nelíši od ostatných. Vrátiš sa domov a je večer. Stále dookola konáš už automaticky naučené činnosti, tisíc krát opakované, strácajúce pôvodné emócie. Toto si naozaj chcela?
Popri každodenných problémoch a rutine celkom zabúdame na seba a na to, čo sme od života žiadali.
