Ráno vstaneš a ideš do práce alebo do školy. Stretávaš tých istých ľudí, občas spoznáš niekoho nového, ale napokon zistíš, že sa v ničom nelíši od ostatných. Vrátiš sa domov a je večer. Stále dookola konáš už automaticky naučené činnosti, tisíc krát opakované, strácajúce pôvodné emócie. Toto si naozaj chcela?
Popri každodenných problémoch a rutine celkom zabúdame na seba a na to, čo sme od života žiadali.
Ten pocit, keď ti začne chýbať niekto, kto ti už už raz prestal chýbať… Bol to len krátky útržok z toho všetkého, čo bolo medzi vami, ktorý sa ti vrátil. Niečo, čo sa vlastne nikdy ani nestalo a možno preto to bolo také krásne. Ty si sa zobudila zo sna a aj keď si si to nechcela priznať, po dlhej dobe bol ten sen lepší ako ten neporiadok, v ktorom práve žiješ. Možno je to len zhoda okolností, času, toho všetkého ťažkého, čo sa ti práve deje.
Keď sa na ňu pozriem, vždy si uvedomím, že je veľký rozdiel medzi tou, ktorou bola a tou, ktorou je dnes. Keď sa s ňou rozprávam, pripomínam si, ako veľmi dokáže človeka zmeniť veľká bolesť. Bola som po jej boku, kým prechádzala peklom. A som hrdá na to, že môžem byť jej najlepšou kamarátkou.
Poznám ju už celé roky. Vždy bola tou, ktorá rozdávala úsmevy na všetky strany a napriek problémom bola vždy v najlepšej nálade.
Niekedy len tak sedíš a rozmýšľaš nad vecami, ktoré sa stali. Sedíš zatvorená v izbe so svojimi myšlienkami a po lícach ti steká jedna slza po druhej. Utekala si predtým tak dlho, tak dlho si sa tvárila, že si v poriadku, že ťa nič netrápi, že ťa nebolí to, čo sa stalo v minulosti… Aj keď sa to stalo dávno, možno pred mesiacom, pred rokom alebo keď si bola dieťa, no aj napriek tomu ťa to niekedy dobehne.
Nemyslíš, že je neskoro, aby si sa zase ozval ako keby sa nikdy nič medzi nami nepokazilo? Pardon, musím sa opraviť. To TY si to pokazil. To TY si si ma nevážil. A to najdôležitejšie, to TY si to celé medzi nami bral ako zábavku. A vieš čo? Viem, že som to povedala snáď milión krát, a asi dva milióny krát to napísala, ale JA som to ako zábavku nebrala. Pre mňa to bolo iné a myslela som, že aj pre teba. Škoda, že som sa v tebe zmýlila.
Keď vojdeš do miestnosti, prítomní ľudia vždy podvedome vycítia energiu, ktorú vyžaruješ. Všeobecne platí, že lepšie reagujú na človeka, ktorého obklopuje pozitívna energia a z ktorého je na prvý pohľad cítiť, že je so sebou spokojný. Ako je možné zlepšiť svoje vyžarovanie a obľúbiť si samú seba?
Len žiadny strach, nie je to žiadna veda 🙂
