Prišla si domov. Vlastne nie. Ten byt, ktorý je prázdny a studený, nemožno nazývať domovom. Je len priestorom, kde prespávaš a čakáš na ráno. Na lepšie ráno. Vyzliekaš si šaty, ktoré ti tak pekne zvýrazňovali boky a ktorých farba prehlbovala iskru v tvojich očiach. Dnes nie je čo prehlbovať. Pretože sa už na teba nepozerá. Nepozerá sa na to, ako sa obliekaš. Už sa nepozerá. Už ti nepomáha zapnúť zips na šatách. Už ťa nevyzlieka…
Každá jedna z nás má tú osobu. Žiadna z vás by ma nepresvedčila, že v jej živote neexistuje TEN NIEKTO…. Každej z nás sa pri prečítaní tejto vety vynorí pred očami tvár… možno už len matne… a možno jasnejšie… ako by to bolo len včera…
Je to tvár človeka, na ktorú sme sa kedysi pozerali s takým silným citom, že sa podľa mňa len slovom “láska” vyjadriť nedá. Bola to oddanosť, vášeň, ktorú počuť praskať v kostiach a dunieť v spánkoch…
Existuje viac než len jeden typ „dokonalého vzťahu“. Podľa prieskumu Johna Gottmana, experta a priekopníka v oblasti partnerských vzťahov, existujú štyri základné problémy, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou vedú k rozpadu partnerského vzťahu a ktoré sú v rámci psychológie dodnes rešpektované. Jedná sa o nasledujúce vzorce správania, ktoré sa prejavujú najčastejšie vo vyhrotených situáciách a pri hádkach, ktoré môžu ohroziť takmer každý vzťah:
Deň sa pomaly chýli ku koncu. Vo chvejúcej sa ruke sa snažíš silno zvierať šálku mätového čaju, aby sa nerozbila. V televízii beží program, ktorého dej vôbec nevnímaš, lebo v myšlienkach si zase pri ňom. Zase si intenzívne s ním. Tak ako každý večer. Po mnohých mesiacoch, ktoré nespočítaš len tak na prstoch, po nekonečne dlhých mesiacoch, ktoré ani nevieš, ako si prežila, si dospela do bodu, kedy tvoja myseľ, tvoj rozum už vedia, že by do nej nemal patriť.
Láska zo srdca je niečo, čo nezažije každý. Niečo, o čom sa v piesňach spieva, v básňach píše.. Niečo, čo vidíme v romantických filmoch. Niečo, pričom sa ti roztrasú kolená, v bruchu ti lietajú motýle, zrýchli sa ti tep. Nevnímaš, nepremýšľaš. Mozog v tom danom momente neexistuje. V tomto momente existuje len srdce – to je tvoj jediný orgán, ktorý vtedy počúvaš a ktorým sa riadiš. Áno existuje to, aj keď tomu možno zatiaľ neveríš.
Nemôžem ti však sľúbiť, že to bude trvať večnosť, že to bude navždy.
Viem, aj ty si si občas domýšľala, každá z nás to robí. A často je to predzvesťou našej skazy… Neznášala som tú malú kontrolku v svojej hlave, ktorá vravievala: Čo ak? Čo ak majú pravdu? Čo ak to len predsa tak bolo? Čo ak mi klamal? Veď každá z nás si tým prešla. Hádkami, obviňovaním, nedôverou, vysvetľovaním, udobrovaním… A nakoniec si si aj tak priznala, že to tak nemuselo byť. Je fajn držať si v živote svoje „druhé ja“, teda mať priateľku, ktorá je schopná sa aj o druhej ráno postaviť na nohy a utekať za tebou, lebo ti práve došlo víno.
