V každom vzťahu existujú momenty, ktoré nám naznačia, že niečo nejde tým správnym smerom. Premýšľame nad rôznymi postupmi, ale nevieme ako ďalej. Ako sa posunúť ďalej bez toho, aby sme si navzájom ublížili? Ako dať tomu druhému najavo, že nám niečo prekáža alebo naopak, niečo chýba?
Poznáte tie najdôležitejšie body správania, ktorými môžeme zachrániť nezachrániteľné? Tu je päť hlavných.
Trvalo ti dlho, kým si na neho zabudla. Kým si ho dostala z hlavy. Kým si prestala plakať do vankúša, pretože ťa bolelo celé telo z toho, ako ti chýbal… Nič nefungovalo, ty si nedokázala fungovať. Práca, ktorú miluješ, ti už nič nehovorila, a obľúbené jedlo si nedokázala dať ani do úst. Nechcela si nič iné, len zabudnúť. Nemyslieť, netrpieť. Už viac nie… Tvojím najlepším kamarátom sa stal tvoj gauč a nejaký pohárik, po ktorom si trošku zabudla, po ktorom si jednoducho zaspala.
Ja viem, že ťa to bolí, viem, že si sa snažila s tým bojovať, no nešlo to. Nepomohlo ti nič, ani kamošky, ani milovaná mama, ktorá ťa pozná lepšie ako ktokoľvek iný. Ani tvoja sestra, ktorá ťa vždy vedela dostať z každého problému. Tento problém bol príliš, aj nad jej sily. Tento problém je totiž len v tebe. A viem, že si to uvedomuješ. Nikto nebude schopný ti s tým pomôcť, pokiaľ si tú pomoc nebudeš priať ty. Pokiaľ nenecháš odísť to, čo tu už vlastne nie je.
Odbila polnoc a ty stále pozeráš do tmy. Jediné, čo v tej tme nachádzaš, je prázdnota a beznádej. Presne to isté, čo momentálne nachádzaš aj vo vnútri seba. Všetko v tvojej duši zahalila tma a prázdno. Jediné, čo cítiš, je prázdno.
Sama nevieš ako ďalej.
Premýšľaš, ako si sa vlastne do tejto situácia dostala. TY. Dievča, ktoré malo vždy svoje vlastné a pevné zásady a nikdy si ich neporušila.
Predtým, ako sa rozhodneš odísť, nezabudni sa obzrieť. Predtým, ako sa rozhodneš odísť, nezabudni, že moje dvere sú teraz otvorené. Nebudem ťa držať na silu. Môžeš hocikedy odísť… Nezabúdaj však, že keď raz prekročíš prah, už nebude cesty späť. Predtým, ako odídeš nezabudni, prečo si vôbec prišiel. Nezabudni, aké to bolo… Keď si ma spoznal. Keď som ti povedala, varovala som ťa, že nie som ako každá iná tam vonku. Že som o niečo viac citlivá. Že stále snívam a že mám hodnoty ešte stále niekde úplne inde ako v drahom obchode s kabelkami…
V tvojom živote sa zrazu dejú veci, ktoré nevieš pochopiť. Nerozumieš tomu, ako je to možné, kde sa stala chyba… Veď si bola dokonale šťastná. No tvoje srdce je už príliš zranené na to, aby sa dokázalo postaviť bolesti. A ty už iba mlčky trpíš ďalšie rany a slzy ukrývaš na dne duše. Prepadá ťa pocit, že si stratená a nenachádzaš cestu von. Túžiš utiecť, ale nemáš dosť síl. Nie si stratená. Stále je cesta, aj keď ju práve teraz nevidíš. Lebo skutočne stratení sú len tí, ktorí sa už nesnažia stať lepšími.
