Tieto slová patria tebe.
Áno, tebe…
Občas, keď hľadíš na nočnú oblohu posiatu trblietavými hviezdami a vdychuješ chladný večerný vzduch, spomínaš si na niektoré pasáže príbehu tvojho života. Iste, sú spomienky, ktoré by si najradšej zapísala niekde pomedzi tie hviezdy, aby ich videl každý, ale potom sú tu tie, pri ktorých tvoj úsmev už nie je taký presvedčivý…
Náš tím sa rozrastá a my hľadáme šéfredaktorku a redaktorky pre náš súčasný a tiež nový portál, ktorý pripravujeme.
Ak máš skúsenosti s písaním, vieš sa orientovať vo svete internetových médii, máš všeobecný rozhľad a dokážeš manažovať tím ľudí, radi ťa medzi sebou privítame.
Naše požiadavky:
Videla som v jej očiach niečo iné, videla som, že možno klame nie len mňa, no aj samú seba. Že možno klamstvo z jej úst, že je šťastná, je hlbšie, ako sa mi dovtedy zdalo. Niekedy to hovoríme, len preto že chceme presvedčiť samých seba. Nechcela som ju presviedčať o opaku a tak som len mlčala. Niekedy mlčanie lieči viac ako slová…
A ona presne to potrebovala. len to, aby som počúvala.
Človek sa časom učí žiť so spomienkami tak, ako s bolesťou. Bolesť totiž nezmizne. Nevybledne. Tak ako tie skutočne silné spomienky. Sú chyby, ktoré si nesmieme vyčítať, iba ich prijať, ako súčasť našej minulosti. Naučiť sa žiť s niečím, čo do nášho srdca po správnosti nepatrí, ako je bolesť, nie je vôbec jednoduché. Niekedy však nemáme na výber.
Myslela som, že sa nikdy nezmierim s tým, že si preč.
Mnohí z nás si myslia, že ich vedia rozoznať. Že by si nepomýlili zamilovanosť a lásku. Že by si predsa ten rozdiel všimli. Že veľmi dobre rozumejú svojej mysli a telu. Že rozumejú tomu, čo cítia…
Pravda je však podľa mňa taká, že tieto dva – veľmi silné pocity – nie je vôbec až také jednoduché odlíšiť. A práve zo zmätku, ktorý dokáže ich zámena vytvoriť, vznikajú zlomené srdcia, zlomené duše a zlomení ľudia. Mnohí z nás zanevreli na lásku, pretože ich zranila zamilovanosť.
Verila som ti. Verila som ti, že to nikdy neurobíš. No ty si to spravil. Napriek všetkému. Napriek tomu ako som ťa vtedy milovala si mi takto veľmi ublížil. Podviedol si ma. Aj keď si vedel, že ja by som ti to nikdy neurobila. Aj keď si vedel, ako veľmi som ťa vtedy milovala a aj keď si vedel, že ja by som pre teba spravila aj to posledné. Bola som tvojou samozrejmosťou, zatiaľ čo ty mojou prioritou. Aj keď mi niečo vo mne stále nahováralo, že si toho bol schopný.
