Ešte stále si mojou súčasťou, ešte stále si mojou bolesťou… Aké to bolo naivné, keď som bola presvedčená, že už som v poriadku, že všetky rany, ktoré mi náš rozchod spôsobil, už sú zahojené! Kdeže. Je to všetko len pekne krásne potlačené, hlboko schované.
Pochopila som to vtedy, keď si sa mi znova znenazdajky ozval. A mne sa z očí vyvalili prúdy sĺz. Ale vieš čo? Po prvýkrát som mala dostatok síl na to, aby som ti neodpísala. Niežeby som nechcela…
Nezáleží na tom, koľkokrát sa sklameme. Nezáleží na počte ľudí, ktorí nás sklamali. Záleží len na našej sile a na tom, ako sme ochotní sa s tým vysporiadať.
Nech už si sa sklamala v čomkoľvek, neprechovávaj v sebe hnev, nechaj ho proste odísť. Možno sa to, čo cítiš, nedá popísať žiadnymi slovami. Možno sama nevieš, čo v danej chvíli cítiš. Nevieš, či si sklamaná, či si nahnevaná. Nevieš, či vôbec niečo cítiš. Len sedíš, v hlave máš milión myšlienok, no nevieš ich poriadne usporiadať. Želáš si zastaviť čas.
Chcela by som utiecť späť. Späť do toho obdobia, keď mi bolo dobre. Keď nám bolo dobre. S tebou to bolo všetko iné. Zdalo sa mi, že je všetko v poriadku. Nechcela som utekať zo sveta. Chcela som, aby to trvalo večne. Aby sme boli šťastní večne. Ale čo trvá večne? Chcem sa vrátiť tam, kde sme boli iba my. Žiadna bolesť, výčitky, otázky. Iba bežné dni dvoch zaľúbených dospelých ľudí. Chýba mi to, že som sa na teba mohla spoľahnúť. Chýba mi tvoje rameno, na ktorom som sa mohla vyplakať, keď mi celý svet prišiel hrozne nefér.
Občas mňa samú dokáže prekvapiť, aká naivná stále som. Myslela som si, že som sa už dosť poučila. Že som prežila dosť sklamaní na to, aby som opäť niekomu len tak začala veriť. Napriek tomu sa to stalo znova. A nebolo to tým, že by som svoju dôveru nepovažovala za cennú.
Nič nesľuboval. Nekŕmil ma sladkými rečami. Jednoducho bol pri mne. Bez vidiny budúcnosti a bez spomienky na minulosť.
Pamätáš si na časy, keď si bola malá a predstavovala si si, aké to asi bude, keď sa aj ty ocitneš vo svete dospelých, a ako budeš môcť konečne robiť to, po čom túžiš? Ako si splníš všetky svoje tajné ciele, budeš šťastná a budeš robiť všetko pre to, aby si do bodky dosiahla to, čo si si vysnívala? V tej dobe si bola malé naivné dievčatko plné ilúzií, fantázie. Nemala si ani poňatie o tom, ako to v živote a v „dospeláckom“ svete vlastne chodí.
A teraz si zmätená.
Keď môžeš odhodiť všetky masky. Keď odhodíš strach. Moment, keď všetky starosti na chvíľu neexistujú. Všetky rany akoby sa zahojili a jazvy si nemala žiadne. Také to je, keď láska zostane. Keď neodíde a vždy keď si s ním cítiš jej prítomnosť. Po rokoch, po pádoch, po skúškach, ktoré tam boli. Po ceste, ktorá nebola ľahká, no nikdy ju ani jeden z vás nevzdal. Keď vieš, že ťa niekto čaká. Vieš, že ti niekto na tomto svete nikdy neklame, aj keď klamú takmer všetci. Videl ťa na tróne, no aj na kolenách. Nevzdal to s tebou. Nevzdal sa teba a ty jeho tiež nie. Nebolo to nikdy o ničom inom, ako o tom cite.
