NIKDY. NIKOMU. NEDOVOĽ. OVPLYVŇOVAŤ. TVOJ. ŽIVOT !!!
Schválne veľké písmená. Schválne každé slovo zvlášť. Schválne každý jeden výkričník. Píšem to tak preto, aby sme si to lepšie zapamätali. Každá jedna z nás. Tvoríme si svet, v ktorom potrebujeme lásku. Lásku, ktorá nás bude držať pri živote a fúkať nám rany z predchádzajúcich pádov. Ale zabúdame pri tom na svoje vlastné JA.
Nočné prechádzky a v hlave milión otázok. Vysedávanie na balkóne, pod hviezdami a vedľa mňa hádam krabička vyfajčených cigariet. Poznáš to, však? Taký ten stav, kedy na tvoje otázky nemá kto odpovedať. Nikto ti neodpovie, prečo práve ty, prečo práve on a prečo toto všetko? Nikto ti nepovie, že s láskou to nebude ako vo filmoch. Že nepríde a nezaklope na dvere s prsteňom v ruke a ty budeš hneď vedieť, že je ten pravý. Garantujem ti, že to tak ľahké nebude.
Nezakryješ to. Nepomôže ti na to ani najlepší make up. Môžeš sa tváriť, môžeš to hrať, môžeš to skrývať. Zlomené srdce jednoducho neutajíš. Je tam. A na tebe to vidieť. Každá jedna bunka tvojho tela kričí od bolesti. Necítiš sa vo svojej koži. A nič ti nepomáha. Bolí to. A ty nevieš ako ďalej…
Tváriš sa, že to tak nie je. Tváriš sa, že aj keď to bolí, ty to zvládaš. Klameš samú seba a nechceš prijať pomoc od nikoho. Máš pocit, že si za to môžeš sama a musíš si to aj vyžrať. Nikto neprecíti tvoju bolesť tak ako ty.
Čo ak ostáva jediná možnosť, ako sa stále necítiť hrozne a to prestať cítiť… Úplne, navždy? Láska, tak otrasne otrepané, no krásne a silné slovo vyjadrujúce mnoho túžob, pocitov, myšlienok. Existujú tisíce možných i nemožných teórií, týkajúcich sa tohto nenahraditeľného prejavu v našom živote. Písmená v slove, kde každé jedno treba ospevovať ako novonarodené bábätko či človeka, do ktorého sme zamilovaní. Je komické, ako rýchlo sa dokážu hormóny späté so srdcom v tele vzbúriť a zrážať myseľ nadol.
Nie som taká, aká som bývala. Všetko sa mení a je to dobre. Aj ty sa zmeníš. Zmenia ťa veci, ktoré sa ti stanú. Zmení ťa svet, ktorý sa sám mení. Zmenia ťa všetky osoby v tvojom živote. Zmení ťa, keď ťa opustí niekto, kto tu bol vždy. A je to dobré. Neboj sa zmeny a neboj sa toho, že je to niečo zlé.
Chcem, aby si sa pozerala na budúcnosť ako na niečo, čo bude lepšie ako to, čo máš za sebou. Niečo, čoho sa nemusíš báť. Niečo, čo ťa bude tešiť. Pozri sa, kde si dnes. S kým si dnes.
Stále okolo seba počúvam, ako sa ľudia sťažujú. Na prácu. Na partnera. Na kamošky alebo proste len tak na život. Lebo žijú život, ktorý ich vlastne ani nebaví, ale stále si nahováraju, že zajtra bude lepšie…poviem ti však niečo…dnešok je presne ten zajtrajšok od ktorého si si včera sľubovala viac…. a keď sa nezmenilo nič, tak niekde asi nastala dosť veľká chyba.. Zmena. Tá, po ktorej všetci tak veľmi túžime, ale na druhej strane sa jej vyhýbame.
Chcela by som sa týmto článkom prihovoriť každej jednej z vás, ktoré po večeroch s vínom v ruke analyzujete svoj život a ste neustále nešťastné. Zmeňte to!
