Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Veľmi.
Prečo potom ostávame tam, kde to nefunguje? Ignorujeme pravdu kvôli dočasným kúskom šťastia? Hlúpo si nahovárame, že je to to, čo sme naozaj chceli. Stojíme na mieste v domnení, že nič lepšie pre nás nie je. Snažíme sa umelo udržať neudržateľné. Plníme nesplniteľné. A prečo? Toto všetko má jedného spoločného menovateľa: Strach. Z odmietnutia, samoty, bolesti…
Neviem ako sa to stalo, no stalo sa. Snažila som sa tomu vyhnúť. Naozaj som nechcela stať sa na tebe závislou. Si mojou drogou. Áno si a ani trochu sa mi to nepáči. Pretože drogy nie sú správne a sú veľmi návykové. Tak ako si sa ty stal návykovým pre mňa.
Myslím na teba každú jednu stotinu dňa. Myslím na teba len čo ráno otvorím oči, myslím na teba aj poslednú stotinu pred tým než svoje oči večer zavriem.
Moja milá princezná,
dnes sa chcem prihovoriť tej zlomenej žene, ktorá v tebe drieme. Viem, že pod maskou úsmevu, ktorú denne nosíš sa skrýva žena, ktorej bolo ublížené. Ani v najmenšom ťa neodsudzujem. Je lepšie tváriť sa, že sme v poriadku, ako všetkým vysvetľovať, čo sa nám stalo.
Byť zlomenou nie je hanba. Nech sa hanbí ten, kto ti ublížil.
Možno by sa mali Vianoce konať dva krát ročne.
A možno práve naopak. Možno si to nezaslúžime. Možno sa k sebe správame zle, a možno práve toto obdobie v roku je jedným z tých, ktoré si naozaj treba zaslúžiť. Možno by sme mali byť na seba dobrí častejšie ako raz do roka. Možno je to presne to, po čom všetci vnútorne prahneme ale navonok sa skrývame za nenávisť a smútok.
Jednoducho to prišlo. Akosi som sa blokla. A nejde to vrátiť späť. Neverím nikomu. Od nikoho nič nečakám. Beriem veci s rezervou. Nedávam viac šancí ako jednu. Nečakám zázraky a nečakám, že sa môj život zmení na rozprávku. Ľudia iba sľubujú, ale ja už nie som bábika na motúziku…
Naučil ma to život? Alebo som na to prišla sama? Bolo toho tak veľa? Tak veľa kopancov? Sĺz? Sklamaní? Možno toho nebolo až tak veľa, možno niektorá z vás prežila oveľa väčšie peklo.
Keď som bola malým dievčatkom, zvykla som stáť pred zrkadlom aj celé hodiny. Bola som presvedčená o tom, že raz budem princeznou, milovanou a krásnou princeznou. V dlhých šatách, s prehnane nalíčenou tvárou, som hľadela na svoj odraz s otázkou : ,,Som očarujúca ?”
Vždy som ňou chcela byť, ba priam som po tom túžila. Mojim snom bolo vojsť do miestnosti a očariť každú jednu osobu, chcela som byť výnimočná.
