Nie sme práve príkladom večnej lásky. Ľúbili sme sa a boli sme šťastní, ale stratili sme to. Jednoducho časom naša láska zoslabla až sa napokon rozplynula v hmle úprimného priateľstva. Niekedy láska pretrvá, inokedy sa zmení na niečo iné, ale rovnako úprimné.
Malé lásky sa vraj menia na priateľstvo, tie veľké na nenávisť.
Neviem, či to medzi nami bola ,,malá“ láska.
Život, ktorý žijem, som si vybrala pred niekoľkými rokmi, no mením svoju vlastnú cestu každým dňom. Mením svoje myšlienky a moja duša každým dňom bojuje so svojím vlastným strachom o svoju krehkosť. Je otvorená svetu a otvorená ľuďom, ktorí nie sú vždy tými anjelmi, vďaka ktorým rastie a pevnie. Vďaka ktorým zažíva tie dychberúce momenty, ktorých je často menej, ako by sme si priali.
Áno, hovorím práve o tebe. Vždy si pri mne stála. Bola si mi tou najväčšou oporou. Bola si pri mne vždy, pri pádoch aj vzostupoch. Nepomáhala si mi vstať, nechala si to na mňa. Nie preto, že by si nechcela ale preto, pretože si vedela, že to dokážem. Vedela si, že som natoľko silná, že sa opäť zvládnem postaviť. Ak som sa aj malú chvíľu postaviť nevládala, počkala si pri mne, kým som to opäť zvládla. Nikdy si o mne nepochybovala. Bola si mi tou najväčšou oporou akou môže mama dcére byť.
Tento článok je iný. Iný, pretože na rozdiel od ostatných, je napísaný s úsmevom a smiechom. Pretože ver mi, nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie.
Áno dievča, viem. Viem presne, čo cítiš. Viem tiež, že si už niekoľko krát verila, že práve ten, ktorého si stretla je muž s veľkým M. Verila si však – a to je to podstatné. To, že stále nestrácaš nádej, že si to celé ešte nevzdala a nevydala sa do kláštora (nič zlé proti kláštorom nemám, tak dúfam, že mi rozumieš, ako som to myslela).
Muž a žena ako priatelia. A je to vôbec možné? Nepochybujem o tom, že je. Nám to však nevyšlo.
Mali sme len jednu šancu. Máme len jedno srdce na lámanie. Len jeden život na žitie. A len jedného človeka na skutočnú lásku. Počúvaj. Stále ťa milujem a hrozne mi chýbaš. Teraz sa to už nebojím priznať, pretože už je všetko stratené. Ale takto je to lepšie. Som človek, ktorý sa tisíc krát vracia. Ale nie tisíci prvý krát, keď si to ty budeš želať.
Život v sebe skrýva rôzne tajomstvá. Často sa pýtame otázku prečo? Prečo práve ja? Prečo nemám to, čo ostatní ľudia? Odpoveď na to asi nikdy nedostaneme.
Urobíš nejakú vec, rozhodnutie a mnohým ľuďom sa to nepáči, ty si z toho smutný a radosť z tvojej snahy je preč ešte skôr, ako si si dokázal uvedomiť, ako veľa si pre seba alebo pre iných ľudí urobil. A to správne nie je. Žijeme preto, aby sme boli spokojní my sami, aby sme robili radosť ľuďom, ktorí sú okolo nás a na ktorých nám záleží.
