Rozumieš tomu pojmu “neskoro”? Znamená to, že si sa mal snažiť, keď si ma mal. Mal si si ma vážiť vtedy tak, ako si ma vážiš teraz. Mal si sa ku mne správať minimálne tak, ako sa ku mne správaš teraz.
Milovala som ťa. Milovala som ťa tak naozaj, z hĺbky srdca a bola som presvedčená, že to bude navždy. Dokonca som mala pocit, že sme o tom presvedčení obaja. Ty si ma však vymenil. Vymenil si ma za slobodu, ktorá ti po dlhoročnom vzťahu chýbala.
Tak veľmi sme chceli spolu zostarnúť a teraz tu sedím sama, pozerám sa na hviezdy a posledná nádej vo mne vyhasína. Už len prosím a plačem. Nie preto, aby si sa vrátil, to sa vyprosiť nedá, len chcem, aby to prestalo bolieť. Chcem zaspať a ráno vstať ako nová. Pochopiť všetko to nevypovedané. Ešte stále ma zaujíma, ako sa máš…
Pretože jediné, čomu nikdy neuverím je to, že teba to nebolí…
V poslednej dobe na teba myslím čoraz častejšie. Viem, že by som nemala. Neboj sa, viem to. To však nič nemení na tom, že to, čo mi behá po rozume každý večer, keď sa schúlim sama do perín, neovplyvním. Snažila som sa na teba zabudnúť. Naozaj som sa o to snažila.
Dokonca som mala na malú chvíľu pocit, že sa mi to podarilo. Nepodarilo. Zas si tam. Zas si v moje hlave.
Stále dookola a čoraz častejšie sa mi prehrávajú spomienky na teba.
Všetko zlé je na niečo dobré – v tejto jednoduchej vete je skryté toľké množstvo pravdy. Nikdy som sa však nad ňou akosi dlhšie nezamýšľala, pretože „tak sa to proste hovorí“. No teraz, keď si preč, sa zamýšľam asi nad všetkým podstatným aj nepodstatným. Teraz už viem, že to, ako si mi ublížil, by som si mala vážiť. Že je to hlúposť? Vôbec nie. Nikdy by som bez toho nepochopila, čo som pre teba znamenala. Respektíve neznamenala…
Vždy som dávala prednosť tebe, iným, úlohám, očakávaniam, pravidlám a vlastne všetkému inému len nie sebe. V kolobehu každodenných vecí, v spleti milión emócií, som zabudla na to najdôležitejšie: NA SEBA. Všetko čo bolo okolo mňa, všetko, čo sa odo mňa vyžadovalo, všetko, čo som mala urobiť pre druhých a inokedy za druhých ma pohltilo natoľko, že som sa začala strácať sama sebe. Čo sa to stalo? Prečo som to dovolila?
Konečne sa niečo zmenilo. Tvoj život sa zmenil, tak si sa tešila. Bola si štastná a každé ráno vstávala s úsmevom na tvári. Večer si naopak nemohla zaspať. Pretože realita bola konečne krajšia ako tvoje sny, tak ako to hovoria vo filmoch. Konečne si bola schopná, uveriť tomu, že je to skutočné.
Bolo. Našla si svoju spriaznenú dušu. Niekoho, kto keď aj mlčíš, sedí pri tebe a cíti sa dobre. Nie je jasnovidec. Žiadny chlap.
