Vieš, ty si nechcel. Nechcel si tu byť, nechcel si byť súčasťou môjho života. Súčasťou mojich dní a nocí. Súčasťou mojej duše aj tela. Ako to viem?
Pretože keby si chcel, bol by si teraz tu a nie len v mojich myšlienkach.
Sedel by si teraz so mnou na gauči a pil jahodový čaj, ktorý máme obaja tak radi. Asi to ani nevieš . . .
“Nemám nič” Tak sa v preklade volá pieseň od Whitney Houston, ktorá ma z toho dostala. Taká moja, povedzme, že zotavovacia pieseň. Niekomu pomáha samota a kniha, niekomu párty plná zábavy, a mne, zdá sa, práve Whitney.
Vieš, nikdy hudbu bezhlavo nepočúvam. Zakaždým, keď sa započúvam do nejakej skladby, okamžite analyzujem jej text, hudbu, aj prevedenie samotného interpréta. Pomaly sa zo mňa za celý život stáva hudobný kritik.
Na internete je veľa článkov o tom, aké to je žiť so ženou, ktorej bolo ublížené, bola sklamaná, podvedená… No tieto veci sa stávajú aj mužom. My ženy síce vždy rady hovoríme, že oni to tak nepreciťujú a je im to jedno, no nie vždy je to tak. Aké je to teda žiť s takým mužom?
Bola to jeho prvá láska. No až veľmi neskoro prišiel na to, kým vlastne bola. V jeho očiach bola dievčaťom, ktoré miloval. Hovoril jej to často, aby o tom vedela.
Nech sa v živote deje čokoľvek, najlepší pocit na svete je, keď vieš, že existuje človek, ktorý pri tebe stojí napriek všetkému a všetkým.
Láska sú prechádzky pod hviezdami a okamihy bez slov, láska sú prvé spoločné sny, sľuby, dary.
Láska je každý náš pohľad, každá sekunda s tebou.
Láska je koniec a začiatok.
Láska sú slzy a beznádej.
Otvor oči a prestaň prehliadať to, čo máš priamo pred sebou. Neverila by si, ale to, čo možno tak veľmi hľadáš, máš priamo pred nosom. No ak budeš stále chodiť so sklopeným zrakom, nikdy to nezistíš.
Áno viem, cítiš sa na dne. Cítila som sa rovnako. No práve to dno je to najlepšie miesto, na akom si sa ocitla. Teraz sa smeješ, viem. Ako môžem niečo také vôbec povedať? Tak sa nad tým prosím skús aspoň zamyslieť. Ak ti to stále nedochádza a máš stále len samé negatívne myšlienky, tak sa na to pozri inak.
Nenávidím tento pocit. Neznášam, keď niečo neviem. Neznášam, keď neviem, na čom som. Prečo je to pre vás chlapov také jednoduché? Prečo sme my ženy stále za tie, ktoré chcú niečo komplikovať? Prečo by malo byť práve to, definovať si, čo vlastne sme, komplikáciou? Podľa mňa by to všetko len uľahčilo. Som k tebe úprimná. Začína mi na tebe záležať. Vždy ťa rada uvidím. Ani nevieš, ako rada ťa počúvam – najmä, keď mi rozprávaš dej akéhokoľvek filmu. Je mi s tebou super. Áno som to ja, ktorá chce zjavne niečo komplikovať.
