Viem, že chceš byť stále silná. Viem, že sa občas bojíš preukázať svoju slabosť, pretože by sa tak ľahko mohla stať terčom pre tých, ktorí ju chcú zneužiť. Viem, že plačeš potichu a tlmíš v sebe výkriky zúfalstva, viem, že tvoje vnútro sužujú strach i bolesť, no nikdy to na sebe nedáš znať. Viem to veľmi dobre… Každá z nás sa snaží neupadnúť. Všetky hľadáme motiváciu ísť ďalej, bez pádov, ktoré sú mnohokrát len prísľubom ďalších zranení.

Ako sa s tým zmieriť a žiť bez lásky? Ako zabudnúť? Čo robiť, aby to bolelo menej? Čo robiť, aby to odišlo? Na tieto otázky skoro každý, kto si prešiel zlomeným srdcom, hľadal odpoveď. Snáď každý sa snažil hľadať liek, aby zahojil svoje srdce. Ja sa vám pokúsim mojimi radami a skúsenosťami aspoň poradiť alebo pomôcť, ako ísť ďalej, ako sa zahojiť…

Zastav sa a pozri sa na seba. Na to, koľko si toho už zvládla. Tých tichých bitiek v tvojom živote, o ktorých nemá nikto ani len tušenie… Ja som na teba hrdá a ty by si mala byť tiež. Z toľkých vecí, čo si sa dostala… Chcela som to nahradiť iným slovom, ale si dosť rozumná, aby si vedela, čo mám práve na mysli. Neverila si si, podceňovala si sa a pozri, kam si to až dotiahla. Dala si to na pána. Nikto ani len nemal najmenšieho tušenia, čo sa odohrávalo v tvojom vnútri. Ty si však iná…