Nebrzdi ma, bež so mnou
“Možná, že některé ženy nemají být zkroceny. Možná prostě potřebují svobodně běžet tak dlouho, dokud nenajdou někoho stejně divokého, kdo poběží s nimi.”
Čítala som to raz ako popis ku jednej zaujímavej fotografii. Na tej fotografii bola púšť. Púšť a na nej jedna obyčajná, ničím nezaujímavá dodávka. Na jej streche sedela žena v roztrhanej károvanej košeli s hnedým cowboyským klobúkom na hlave. V jednej ruke držala už skoro vyhasnutú cigaretu a v druhej bublifuk.