Sedela som sama uprostred noci na lavičke v parku. Fúkal studený vietor a mne začínalo byť chladno. Nič také, ako to býva v tých romantických trhákoch, sa nekonalo – žiadne také, že vás niekto objíme, prehodí cez vás svoju bundu a vy sa spokojne v teple usmievate ďalej. Nebol vedľa mňa nikto taký úžasný. Nebol vedľa mňa totiž nikto.
Vytiahla som si cigaretu a horko-ťažko som bojovala s vetrom o malú iskričku zo zapaľovača.
Ja viem. Nikdy by ťa nenapadlo, že tento deň raz príde. Veď ste boli takí šťastní! Takí zamilovaní! A ty si verila, že vás nikdy nič nerozdelí. Verila si slovu – navždy.
No postupom času v tebe začala dýchať istota, že by bolo lepšie, keby odišiel. Je to len myšlienka, ktorú ihneď zapudíš a nahradíš tým, že ty ho predsa nikdy neopustíš. Lenže táto myšlienka je čoraz neodbytnejšia a naliehavejšia. Ubližuje ti.
Vieš, ľudia ti budú hovoriť aby si nehľadal/a šťastie tam, kde si ho už raz stratil/a…že vraj ho tam už nenájdeš.
Nikto ti však nepovie, čo máš robiť v prípade, keď darmo hľadáš to šťastie všade inde, ale nenachádzaš ho..
Alebo ho možno ani nechceš inde nájsť ...
A tak sa vraciaš presne tam, kde si ho už stratila….veď výnimka potvrdzuje pravidlo.. ja pravidlá vlastne ani nemusím.
Hovorí sa, že ak žena niečo cíti, určite to nie je bezdôvodne. Vždy som z nás mala taký nejaký divný pocit, dnes už viem prečo. Vždy som myslela, že si udržím zdravý rozum aj pri tebe. Nevyšlo to.
No, nenechaj sa oklamať. Noci, kedy som trávila premýšľaním,
prečo to je tak,
ako to je dnes,
Celý život niečo hľadáme. Hľadáme dokonalé šaty v obchode, ideálne, keby mali k nim aj topánky. Hľadáme dokonalý stôl pre šesť osôb, ideálne, aby nezaberal veľa miesta v kuchyni. Hľadáme dokonalé vianočné ozdoby, ideálne, aby ladili s obývacou izbou. Hľadáme dokonalý dom s dokonalou záhradou a ideálne s dokonalým výhľadom na more. Hľadáme dokonalú priateľku, dokonalého muža. Čo však robí naše hľadanie takým náročným?
Pamätáš na to dievča, ktoré sa celé dni usmievalo, malo tak zdravo na háku a bolo jednoducho šťastné?
Keď sa teraz pozeráš do zrkadla, nenachádzaš skoro ani kúsok z nej. Zmizli aj tie tvoje povestné iskričky z očí a nahradil ich smutný pohľad….
Môžeš mi veriť, že presne viem, ako sa cítiš. Vieme to asi všetky a tie ktoré ešte nie, to zistia neskôr ..bohužiaľ. Každá jedna z nás sa aspoň raz za život zaľúbi tak bezhlavo, bláznivo, slepo a bohužiaľ nesprávne.
