Bojím sa, že strácam, čo som nikdy nemala
Čo všetko môže človek vlastniť?
…vec?
…zviera?
…človeka?
Sedela sama v kaviarni plnej ľudí, ale nevnímala ich. Mala prázdny pohľad. Bola strapatá a nenamaľovaná. To nebolo jej zvykom.
Čo všetko môže človek vlastniť?
…vec?
…zviera?
…človeka?
Sedela sama v kaviarni plnej ľudí, ale nevnímala ich. Mala prázdny pohľad. Bola strapatá a nenamaľovaná. To nebolo jej zvykom.
Takmer každá z nás sa bojí samoty. Už len to slovo vo vás určite vzbudzuje negatívne emócie. Sú medzi nami aj frajerky, ktoré ju zvládajú s gráciou a úsmevom na perách. Veľký rešpekt pred vami dievčatá… Samota vás môže naučiť viac, ako si myslíte. Niekedy je to dokonalá očista pre telo i dušu.
Viac ako samota mi však strach naháňajú dnešné moderné zoznámenia a neskôr vzťahy.
Ahoj, princezná,
pozerám sa na teba. Na ten boj, ktorý sa sama so sebou snažíš vyhrať.
Pozerám sa na ten neporiadok, ktorý nosíš vo svojej hlave. Vidím ten úsmev, ku ktorému sa musíš nútiť, aj tie slzy, ktoré sa snažíš skryť. Si taká prekrásna.
Každý človek má nejaké predstavy o budúcnosti… či už blízkej, alebo ďalekej. Môžeš si povedať miliónkrát, že nebudeš myslieť dopredu. Nemožné. Predstavy a sny sú nezastaviteľné a ty sa im poddáš tak či tak. Nehovoriac o spomienkach… Môžeš od nich “vypnúť” , ale len na chvíľu. Stačí pár pohárov vína, alebo slabšia chvíľa a hrádza, ktorú si vybuduješ, prepúšťa cez praskliny…
Cez praskliny, ktoré tam vždy boli.
Nie, nehovorím o peniazoch, krásnom dome a zlatej kreditke. Veľa mužov si myslí, že nám ide práve o tieto potešenia. Možno niektorým, to nemôžem poprieť. Lenže ja som obyčajné dievča a je nás viac. Budem šťastnejšia,
keď tie veci nadobudneme spoločne…
S novými ľuďmi v našom živote prichádza mnoho zážitkov, ktoré spolu prežívame. Objavujeme nové spôsoby, ako žiť svoj život. Spoznávame nových ľudí, ktorých do našich životov prinesú.
Sedela som na bare a objednávala si ďalší pohár ružového. Nemala som náladu na ľudí. Nebola som smutná, práve naopak. . . po dlhšej dobe som bola spokojná, len som jednoducho chcela byť sama. Občas to tak cítim. Mám rada samu seba a nevadí mi byť sama… viem si to dokonale vychutnať.
„Slečna, čo tak sama?“ prihovoril sa mi chlap a barman sa len usmial. Poznal ma a presne vedel, že na mňa takéto reči neplatia.
„Vidíte tu niekoho iného ešte okrem mňa?“ znela moja odpoveď hodná ľadovej kráľovnej.