Všetci si na začiatku vzťahu prajeme, aby sa nič nezmenilo. Aby som sa nezmenila ja, on, okolnosti… Aby všetko zostalo také, aké to práve je – silné i krehké zároveň, opojné, plné nádeje, ktorá možno tíši bolesť aj z predošlých vzťahov. Pretože tie začiatky sú tak krásne… Ukážu nám, že žijeme niečím, o čom sme už zabudli i snívať. Niečím, o čom som sa domnievali, že sa to môže odohrať iba vo filmoch a určite to nebolo stvorené pre nás.
Mnoho vecí – paradoxne tých najzrejmejších a najdôležitejších, si človek uvedomí až časom. Keď sa napríklad popáli natoľko, že je prinútený vzdať sa názorov a zvykov, ktorých sa predtým tak skalopevne držal. Sú to práve tie nepríjemné momenty, ktoré nás dovedú k istému poznaniu. Občas trpkému, no o to pravdivejšiemu, pretože aj tá pravda dokáže bolieť, ak sme si pred ňou dlho zatvárali oči. A práve o poznaniach, ku ktorým viedla poriadne kľukatá cesta, budú nielen naše nové citáty, ale aj celý nasledujúci týždeň.
2:43 ukazujú hodiny na stene a ja stále neviem zaspať. Tak len tak ležím na posteli, po tme, pri otvorenom okne, cez ktoré je vidieť jasné hviezdy na oblohe. V hlave mi behajú rôzne myšlienky, spomienky, výčitky, plány do budúcnosti. Mám strašnú chuť postaviť sa z postele, obliecť sa a vybehnúť von. Bežať, kým mi budú nohy vládať, a všetky tie myšlienky, ktoré ma prenasledujú, zmiznú.
Pochopila som. Neskoro…
Vždy som si myslela, že som silná, sebavedomá žena. Prešla som si ťažkými situáciami. Naozaj zložitými. Takými, ktoré menia pohľad na život.
Aj keby som nechcela…
Už sa nemusíš hrať na niekoho, kým nie si. Už sa nemusíš správať ako kamarát, aj keď si ním nikdy nebol. Už mi nemusíš písať, už sa nemusíš so mnou baviť, už sa nikdy nestretneme. Aj keď sa vraví nikdy nehovor nikdy. Toto je naše prvé a posledné nikdy. Už nikdy sa nestretneme, už nikdy si nenapíšeme, už nikdy nebudeme súčasťou svojich životov, už nikdy sa ti nepozriem do očí, už nikdy sa na teba neusmejem, už nikdy sa ťa nič neopýtam, už nikdy…
Chcem sa ti poďakovať.
Poďakovať ti za chvíle, keď som sa cítila ako princezná.
Ako jediná žena na svete. Milovaná.
A ďakujem ti aj za tie, keď som sa cítila ako posledná handra. Keď som sa ponižovala, lebo som v nás verila.
