Aj v láske sa nájdu „ťahy“, ktoré by mali byť zakázané. No vieme ich vždy včas objaviť, vycítiť a čo je najdôležitejšie – pomenovať a odlíšiť od prejavov lásky, ktoré nie sú myslené zle, len sú interpretované zvláštnym spôsobom? Pretože občas sme schopní obhajovať aj takú lásku, ktorá si zaslúži nekompromisný rozsudok. Občas sme ochotní tolerovať aj lásku, ktorá v sebe nenesie ani štipku láskavosti…
Fázu, kedy chceš zabudnúť, no predsa nechceš, už máš za sebou. Dávno. Teraz to už chceš. Možno aj nastal definitívny koniec, možno sa všetky väzby pretli a možno nie. Možno sú tam stále nejaké nitky, tisíckrát zauzlené, pričom každý uzol predstavuje ďalšiu a ďalšiu šancu, ktorú si mu dala. V podstate je to úplne jedno, v akej etape konca sa váš vzťah nachádza. Ty ho už milovať nechceš. Ale predsa ho miluješ…
Vraví sa, že láska by nemala mať žiadne pravidlá… Hm, no je to naozaj pravda? Láska by isté pravidlá predsa len mala mať. Netýkajú sa však nášho partnera, ale nás. To my by sme mali byť (nielen) v láske zásadoví. To my by sme si mali určiť hranice, ktoré by nemal prekročiť nik, dokonca ani ten, kto nám je najbližší. Paradoxom týchto pravidiel je pritom jedna vec – ten, kto nás skutočne miluje, ich neprekročí nikdy, avšak my ich dovolíme prekračovať tým nesprávnym ľuďom a nadovšetko ich skutky ospravedlňujeme láskou.
Občas sa pýtame, ako sme sa na túto cestu vlastne dostali. Hm, aj ja som sa pýtala… Vždy, keď som precitla a uvedomila som si, v akom bahne sa práve borím. Bolo až po kolená. Bahno citové, pichľavé od úlomkov môjho srdca, plné smútku, falošných nádejí, druhých šancí a nových začiatkov, ktoré vždy i tak vyústili do starých koncov. Ale nech som sa spočiatku akokoľvek snažila hádzať vinu len na jeho plecia, vinná som predsa len bola ja. Pretože som do toho bahna vkročila ja. Dobrovoľne.
Každý z nás pozná niekoho, pre koho už porušil svoje zásady. Každý z nás spoznal človeka, ktorý ho vtiahol do hry bez akýchkoľvek pravidiel. Každý z nás sa minimálne raz ocitol vo vzťahu, ktorý by sme mohli nazvať komplikovaným, pričom vôbec nemusí ísť o vzťah medzi dvoma milencami. Komplikované totiž dokážu byť všetky vzťahy – vzťahy medzi súrodencami, deťmi a rodičmi, priateľmi či bližšou alebo vzdialenejšou rodinou.
Písanie bolo pre mňa vždy formou terapie a činnosťou, pri ktorej som bola sama sebou. Sú to dva roky, kedy mi vyšiel môj prvý článok a rozhodla som sa ísť za svojím snom. Mala som z toho zmiešané pocity a nevedela som, čo mám čakať. V tom období vypukla pandémia a môj život začal naberať na obrátkach. Jednoducho povedané, začal sa očisťovať po každej jednej stránke.
