Asi to tak malo byť…vlastne nie asi, ale určite. Určite to bolo plánované a niekto si niekedy tam hore povedal, že my dvaja sa stretneme. Že ty si pre mňa a ja pre teba…
Určite si mal prísť presne vtedy, keď si prišiel. Po všetkom tom zlom a po všetkých tých chlapoch, kedy som si už myslela, že jediné možné riešenie bude začať si hľadať ženu alebo kúpiť psa.
Prišiel si a ukázal si mi, aký je to pocit, keď ťa niekto naozaj miluje.
Láska z nás robí bláznov. Zlomené srdce nás posilňuje. Každá rana nás formuje a vytvára z nás stále silnejšieho človeka. Ženy sú od prírody citlivejšie ako muži, záležitosti srdca často prežívame omnoho intenzívnejšie. Nikto nemôže spochybniť, že sme neuveriteľne silné. No napriek tomu potrebujeme lásku. Život bez lásky je ako leto bez tepla, nekonečná zima, nebo bez hviezd. Napriek veľkej bolesti po strate lásky nám po čase začne chýbať búrlivý tlkot srdca, motýle v bruchu, pocit šťastia pretekajúci celým telom.
LÁSKA – 5 písmen, ktoré v sebe nesú dva protiklady. Slovo, vďaka ktorému môžeme byť krásne šťastní a na druhej strane tak neskutočne nešťastní. Všetci sme si tým prešli. Od prvej detskej lásky, ktorá bola tak nádherne nevinná, cez prvé letmé bozky na strednej, až po šialene vzrušujúcu lásku, kvôli ktorej sme boli ochotní urobiť čokoľvek.
Láska, po ktorej nám ostali jazvy na duši a bolesť v srdci.
Už to tak asi bude… v príliš častých prípadoch. Stalo sa to už aj mne, tebe aj tebe… Že randenie nestálo za veľa. Občas sa to naozaj nedá zniesť. Chýba úprimnosť, ľudia si už nehovoria pravdu do očí a často vlastne hrajú, kto v skutočnosti sú, čo majú radi a čo naopak nie. Labyrint, ktorému nerozumieme, v ktorom nevieme nájsť tú správnu cestu… už ani k sebe, aj keby sme možno v hĺbke srdca chceli.
Nájsť toho pravého v tomto svete ktorý je plný bláznov? Ľudí, ktorí si lásku nevážia, nechcú ju, lebo uverili tomu, že je to ľahšie ťahať osamote. Lebo osamote sa nemusíš nikomu spovedať, lebo je to jednoduchšie.
Ja však stále verím, že každý má tam vonku toho pravého. Že každý má tú svoju druhú polovičku. Že to nie je len klišé… Verím však aj na to, že aj toho pravého si treba zaslúžiť. Že aj pre toho pravého budeme musieť bojovať. Že ani s ním to nebude jednoduché.
Nikdy nedovoľ, aby ťa ostatní ľudia zrážali k zemi.
Nikdy nikomu nedovoľ, aby mal veľkú moc nad tebou a nad tvojim životom. Viem, že je to ťažké pochopiť a možno si teraz hovoríš, o čom tu píšem?! Viem, taká som bola aj ja.
Vždy som mala výčitky, keď ma niekto sklamal, že môžem za to ja.
Vždy až časom pochopíme, že ľudia niekedy odchádzajú, aj keď dobrovoľne, ale istým spôsobom proti svojej vlastnej vôli. Lenže so životom nejde bojovať. Niekedy sa môže zdať, že vyhráme, ale osud nám aj tak ukáže, že on má posledné slovo.Možno ten človek nemohol zostať. Jednoducho sa musel zbaliť a vypariť sa z nášho života ešte skôr, ako by bolo neskoro.
VIKI Nagyová
Niektorí ľudia odídu, lebo nemôžu zostať – Ulomky zeny
ulomkyzeny.sk
Som si istá, že v živote každého z nás už bol (ak ešte nebol, tak s určitosťou môžem tvrdiť, že bude) človek, ktorý odišiel. Bez slova. Jednoducho zmizol a vyparil sa. Darmo sme čaka…
