Blížia sa Vianoce a vo mne ožíva malé dieťa. Čas sa spomalí, vo vzduchu je iná atmosféra, všetko je odrazu iné, magické…
Možno som si to takto iba sama vsugerovala, no je niečo zlé na tom preciťovať každý moment a urobiť si ho krajším? Verím, že v tom nie som sama, toto obdobie akoby bolo stvorené pre nás ženy.

Stojím na hore, na ktorú som pred chvíľou sama vyšliapala. Som zadychčaná, ale šťastná a slobodná. So smiechom rozpažím ruky a začnem sa krútiť. Cítim čerstvý vzduch v pľúcach. Vďaka tomu sa cítim nažive viac ako kedykoľvek predtým. Dlho som sa takto necítila. V minulosti som sa cítila stratená a nešťastná a mala som zlomené srdce. Ale to je už minulosťou, pomyslím si. 

Už si dospelý človek? Cítiš sa mentálne dospelý a vstupuješ do tohto obrovského sveta, však? Jedna pripomienka… Nechci život bez problémov, bez starostí, bez sklamaní, bez pádov na hubu. Aby bol dokonalý… Veľmi dobre vieš, že dokonalosť neexistuje. Je to len akýsi výplod ľudskej fantázie, akási ilúzia, ktorou sa nás ľudia snažia zahltiť, ale nedaj sa… Za žiadnych okolností.