Tému tohto týždňa sme sa rozhodli nepomenovať žiadnym konkrétnym výrazom. Myslíme si totiž, že uplynulé a nasledujúce dni boli a budú témou samy osebe.
A tak by sme chceli tento týždeň chceli písať o tom, čo momentálne všetci tak nutne potrebujeme – o strachu, nad ktorým musíme zvíťaziť, solidarite, mieri v srdci a v pokoji v duši.
Vravíš si, že už si pár mesiacov, možno i rokov vo vzťahu. Si zadaná a na iných mužov ani len nepomyslíš… No napriek tomu si väčšinu tohto času prežila sama. Tento muž bol síce epicentrom tvojho sveta, no zároveň len jeho nepatrnou kulisou. Ako je to možné? Ako môže niekto tvoriť stavebný kameň nášho srdca a zároveň ho neustále štiepiť? Dá sa to… Ak sa zamilujeme do niekoho, kto nám v jeden večer dá pocítiť, aké sme pre neho dôležité a na druhý deň ráno sa správa, akoby nám chcel dokázať úplný opak.
Presne v tieto večery, keď nemôžem zaspať ani po náročnom dni, ktorý som prežila, a cítim sa tak veľmi osamelo aj v byte plnom ľudí, sa mi v hlave prehráva vlastný film plný krásnych spomienok. Spomínam si na momenty, keď som mala iskričky v očiach, motýle v bruchu, triašku v kolenách, úsmev na perách a môj smiech sa ozýval na kilometre ďaleko. Moje srdce bolo plné lásky, krásnych západov slnka, nekonečných rozhovor a úprimných objatí.
Tri hodiny ráno a ty premýšľaš, či si vlastne spala. Či ten krátky úsek, ktorý sa ti rozplynul v čase, môžeš nazvať spánkom alebo si bola po celý ten čas bdelá, len si na chvíľu vypla myseľ. Nevieš… Skutočne nevieš, či sa ti podarilo zaspať, ale s istotou si presvedčená o tom, že už ďalej nevládzeš na neho myslieť. Vyčerpáva ťa to. Dusí ťa to. Vyprcháva z teba život každým nádychom, pretože si uvedomuješ, že si dávno prestala žiť a výčitky nie sú to, čo ti pomáha.
Nedávno sa ku mne dostala vskutku netradičná, no o to viac zaujímavá otázka. Čo ti ako žene najviac ublížilo? Poviem pravdu, musela som sa trochu zamyslieť, no keď som odpoveď našla, bola som si ňou rovnako istá ako tým, že ráno vyjde slnko. Najviac mi ublížilo, keď sa mi nedostalo takej lásky, akú som dávala ja. Nech to znie akokoľvek pateticky, presne toto naštrbilo moju sebadôveru a nebudem klamať, aj vnímanie samej seba ako ženy.
„Bola som taká vysilená z neustáleho premýšľania nad jedlom a každodenným cvičením, že som sa stratila. Stala som sa duchom sama pre seba.“ Toto je úryvok z článku, ktorý sme pred časom publikovali na našom blogu. Úprimne, tento text ma prekvapil – v tom najlepšom slova zmysle. Sme primárne vzťahovým portálom, a tak majú mnohí z vás obavy poslať nám trochu iný text – akoby sme zabúdali, že vzťahy nie sú len tie, v ktorých sú láska, vášeň či túžba. Vzťahy sú totiž všade okolo nás a v nás. Každým okamihom sa niektoré z nich narúšajú, rúcajú alebo upevňujú, čím sa dotvára náš vlastný mikrosvet.
