Temnota. Bolesť. Totálna tma. Nádej som nachádzala len v jednej jedinej myšlienke. Žiadne svetlo na konci tunela. Len tunel, ktorý nemal konca a ja som v ňom blúdila. Dá sa vlastne depresia opísať slovami? Alebo musím použiť len metafory, pričom nech zvolím akékoľvek, zdá sa mi, že ten opis zľahčujú… Poviem preto, že depresia je bolesť. Bolesť duše, ktorá napáda celé telo a zatiaľ čo ostatní nič nevideli, mňa potichu zvnútra zožierala.

Som žena ako každá iná. Milujem život, milujem emócie, hlboké myšlienky, milujem zvieratá, hudbu. Milujem žiť. Som vďačná. Som pokorná. Som spokojná.
Nedokážem však pochopiť jednu vec – v mojich očiach tak primitívnu. Prečo je pre vás mužov tak ťažké pochopiť, aké je ľahké nás ženy milovať? Prečo je to ťažké aj pre teba?