Občas láska nie je jednoduchá. Kto si to myslí, ešte si nezažil všetky lásky, vrátane takej, ktorá spojila jeho a tú nesprávnu osobu. Občas láska bolí. Poriadne. A polemiky o tom, či to vlastne láska je, sa nám vtedy viesť nechce. My milujeme. A ten druhý… Ten nás učí. Najprv milovať viac. Jeho. Potom ako ho viac nemilovať. Neúspešne. A na úplnom konci… V tej (ne)láske hľadáme lásku k sebe, pretože ju láska k nemu z nášho srdca načas vytlačila.

Ak by som ho odvtedy, čo sa všetko pokazilo, už nikdy nestretla, myslela by som si, že to bol len sen. Vždy som mu hovorila, že je neskutočný. Na tom sa nič nezmenilo. Často som ho tak oslovovala. Teraz si ho držím v spomienkach ako poklad. Bol iný. Ako nikto predtým a nikto potom… Od začiatku sme vedeli, že to je len krátky spoločný príbeh, ktorý nemá šťastný koniec. Ale nedalo sa tomu ubrániť.

Trvalo mi dlhšiu dobu, kým som isté veci spracovala a prijala. Okolnosti v mojom živote ma to naučili. Byť v istých momentoch viac tvrdou a naučiť sa myslieť aj na seba. Vždy som hľadela na to, aby boli druhí spokojní a šťastní, ale na úkor vlastného pokoja a mieru na duši. Nejdem ťa tu poučovať o tom, čo by si mala robiť a čo nie. Jediné čo od teba chcem, aby si sa dala na prvé miesto.