V poslednej dobe sa často stretávam s ľuďmi, ktorí majú veľký problém sa otvoriť. Väčšinou, keď sa s niekým zoznamujem, začnem byť prvá otvorená ja, pretože mi to je jednoducho prirodzené. A keďže každá akcia spôsobuje reakciu, ľudia sa mi postupne začnú takisto otvárať. Viackrát mi bolo od rôznych ľudí povedané, že málokomu sa takto zvyknú otvoriť. Vtedy som si hovorila, že aká som hrdinka, keď práve ja som tá, ktorej sa zdôverili. 

Láska je síce jedno slovo, no definuje nespočetné množstvo pocitov a emócií. Pamätám si, ako sme mali na strednej škole písať úvahu na tému „Láska“.
Netuším, čo som tam vtedy popísala za „múdrosti“, no momentálne si prechádzam asi najťažším obdobím v mojom živote, preto sa opäť vraciam k tejto téme a uvažujem, čo pre mňa slovo láska vlastne znamená. 

Ležala som na zadnom sedadle auta s otvorenými dverami dokorán a pozerala sa na hviezdy. Vo vzduchu ľahko plachtili moje ruky, vonku bolo počuť len cvrčky a sem-tam prešlo popri ceste auto. Užívala som si tú chvíľu. Tak dlho som sa tak dobre necítila. Premýšľam, koľkokrát som sa za posledný mesiac pozerala na oblohu. Boli to dokonalé chvíle. Mala som kam ujsť. Nikto o ňom nevedel a nikto ma pri ňom nehľadal…