Sú medzi nami ľudia, ktorí nám najprv ukážu nebo a potom nás dostanú do pekla. A my? My s nimi zostávame… Prečo? Tiež som túto odpoveď dlho hľadala. Aby som pochopila sama seba. Aby som pochopila tých, o ktorých viem, že to peklo dobrovoľne podstupujú. Sú hlúpi? Sú príliš slabí, aby s tým skoncovali? Sú naivní, pretože veria, že sa to nebo okolo nich zase raz objaví? Sú len zaslepení láskou? Neviem to takto zatriediť… Ale jedno viem určite…
Môžeš sa snažiť, ako len chceš. Môžeš zo seba urobiť ženu, o ktorej si myslíš, že ju dozaista bude milovať. Môžeš čakať, kričať, mlčky prikyvovať, milovať viac, aby si si nemusela vyčítať, že si mu svojej lásky dala príliš málo. Môžeš mu tolerovať veľa vecí a ešte viac ich odpustiť. Všetko môžeš… Je to tvoja voľba. No i tak z toho nesprávneho muža neurobíš toho správneho. On totiž nevie a nechce vedieť, ako ťa má milovať.
Pravdepodobne si hovoríš, že si magnet na vzťahy s nešťastným koncom. Alebo že priťahuješ len idiotov, ktorí sa s tebou chcú iba trochu pohrať, využiť ťa, vytiahnuť z teba peniaze alebo ťa proste len dobre okašľať, podviesť a potom zdúchnu kadeľahšie… Vieš, že istý čas som si to vravela aj ja? Že mi tá láska asi nie je súdená, že je možno chyba aj vo mne, že umriem sama, úplne zatrpknutá, nešťastná a opustená…
Neviem, či starnem alebo som len unavená. No cítim sa nejaká „zablokovaná“. Bloknutá voči všetkým, ktorí v minulosti už niečo dovŕzali, no predsa len to nebolo tak strašné, aby som ich šmarila cez palubu. Zabolelo, prebolelo… A oni zostali. No časy sa menia, teda aspoň tie, ktoré žijem práve teraz. Už nemám síl preniesť sa cez ďalšie sklamania. Prečo by som aj mala? Už viac nemám potrebu upínať sa na niekoho, kto sa ku mne nepripútal čistými a úprimnými citmi.
Ten pocit, keď vieš, že čosi nie je v poriadku, no napriek tomu to skúšaš. Pretože každá iná možnosť ti doslova reže srdce na kúsky. Máš k dispozícii veľa alternatív, ako s týmto vzťahom naložiť, no ty sa rozhodneš vytrvať. Veď… Čo ak? Čo ak ho tie iné ženy raz prestanú baviť? Čo ak sa napokon rozhodne usadiť? Čo ak má len zlé obdobie a nevie prijímať lásku? Čo ak pochopí, že so mnou mu bude dobre a že to, že ho milujem, hovorím z hĺbky svojho srdca, nie len tak z nudy? Čo ak…? A ja už pritom nebudem, lebo to vzdám príliš skoro?
Vždy som premýšľala nad tým, prečo všetko robím zle. Nevedela som nájsť muža, ktorý by zvládol môj život. Žila som s depresiami a traumami z detstva. Nikto nezostal. Vždy ma oklamali a opustili. Za každým takým som vyhľadala ďalšieho a dúfala, že sa to neskončí rovnako. Neustále som sa ponižovala a odpúšťala im. Stále dookola. Niekedy som bola ja tá, ktorá ich znovu vyhľadávala, aj keď o to nestáli. Dokonca s úsmevom na tvári po každom ďalšom podraze som musela povedať, že sa vlastne nič hrozné nestalo, aj keď vnútri som bola ubolená a zlomená, len aby ma neopustili.
