Láska. Zaľúbenosť. Slová, okolo ktorých sa točí celé naše bytie. Pretože lásku buď dostávame, dávame, alebo po nej túžime. Naše prvé tínedžerské lásky sú krásne, občas veľmi naivné. Väčšinou keď niekoho stretneme, myslíme si, že nám to musí vydržať už navždy. Avšak len šťastlivci nájdu domov v človeku hneď na prvýkrát. Tí, ktorí šťastlivcami nie sú, dostanú manuál, podľa ktorého sa budú riadiť pri ďalšom zaľúbení. V tomto manuáli už majú napísané, ako sa vyhnúť predošlým chybám a nedostatkom, pre ktoré to naposledy nevyšlo.

Vystihnúť slovami pocity, ktoré sa vo mne odohrávali, je takmer nemožné. Všetko navôkol mňa odrazu prestalo dávať zmysel, prestala som sa pozerať na svet farebne a videla všetko čierno-biele, bez duše, bez akejkoľvek lásky či súcitu.
Stratením teba, som stratila seba. Tá láska medzi nami bola nevyspytateľná, plná iskier, ktoré lietali nad nami ako ohňostroje, plná vášne, objavovania okolitého sveta spoločne či jednoduchého snaženia sa stáť po boku toho druhého za každých okolností.

Pozrieš sa na neho a pýtaš sa, či je to ešte stále on. Zrazu je iný. Zrazu je to muž, ktorý „ti nič nehovorí“, hoci sa spolu sem-tam ešte rozprávate. Čoraz viac na sebe pozoruješ, že k nemu cítiš čoraz menej citov. Je ti jedno, či niekam ide alebo sedí doma. Možno ti vtedy, keď sa za ním zavrú dvere, aj odľahne. Povieš si, že máš pokoj. Chvíľku pre seba. Chvíľku, kedy ťa nik neruší a kedy môžeš byť sama sebou.