Medzi všetkými mojimi životnými prešľapmi a ich príčinou existuje istá súvislosť.
Korelácia, na ktorú som prišla až neskôr, časom, vlastnými úvahami, mnohokrát aj počas záchvatov revu, kedy som mala pocit, že si vyplačem všetky svoje životne dôležité orgány. Naučila som sa byť k sebe úprimná, priznať si svoje chyby, nezvaľovať všetko zlé, čo ma postretlo, na iných, ale spýtať sa samej seba, prečo sa mi to muselo stať.
Asi práve teraz ničomu nerozumieš. Bolí ťa každý nádych a zorientovať sa v realite či vo vlastných myšlienkach je problém. Odišiel. Možno bez slova, možno so slovami, že chce niečo iné, že ťa už nemiluje, že potrebuje zostať sám. Odišiel bez toho, aby si predtým cítila, že sa niečo deje.
A tebe sa zdá, že pomaly niečo z teba odchádza tiež…
Mnohým ľuďom dávame v našom živote zbytočne veľký priestor. A prisudzujeme im zbytočne veľkú dôležitosť. Dokážeme milovať tých, čo nemilujú nás, no na tom by ešte nebolo nič zlé ani zvláštne… Stane sa to. Občas sa proste zaľúbime trošku nesprávne a odtrpíme si to. Ale čo horšie je, je už fakt, že čím viac cítime, že nás ten druhý nemiluje, čím viac prejavov „nelásky“ od neho strpíme, o to viac trváme na tom, že to dáme do poriadku.
Vieš, čo si naozaj nezaslúžiš? Motať sa v bludnom kruhu. V labyrinte boľavých otázok a neistých odpovedí, nedôveryhodnosti jeho slov, vo vlastných predstavách, ktoré sa ani zďaleka nepodobajú na tie, ktoré si si v sebe odmala pestovala. Nezaslúžiš si vracať sa k niekomu, pre koho si bola len zábavkou, vyplnením prázdnych dní, krátkou známosťou z dlhej chvíle či z nutkavej potreby niečo vzrušujúce zažiť. Zaslúžiš si nechať túto životnú kapitolu za sebou.
Kedysi som sa lúčila ťažko. Pateticky – mohla by som povedať. Slzy, plač, pocit zlyhania. Veď konce, s ktorými nie som stotožnená, sú predsa mojím zlyhaním, nie? Veď ak chcem niečo zachrániť a nepodarí sa mi to, je to dôkaz mojej slabosti… Vlastne som sa nechcela lúčiť vôbec – ani s osobami, ktorých prítomnosť mi ubližovala. Neustále som v sebe živila snahu veci lepiť, nie ukončovať. Chcela som vysvetľovať, povoľovala som hranice, kam až iní môžu zájsť, robila som čoraz väčšie kompromisy, a áno – aj na úkor vlastného blaha.
Je tu on, si tu ty a je tu ešte jedna osoba… Jeho bývalá. Nič výnimočné. Stretnúť muža, ktorý pred tebou nemal žiaden vzťah, je v dospelosti poriadna rarita. Čo už však také výnimočné nie je, je tvoje tušenie, že ich nespája len minulosť. Ale aj čosi, čo sa deje tu a teraz. Napríklad náklonnosť. Možno i láska, ktorá sa časom neotupila, ale práve naopak – odstupom času po rozchode a tvojím príchodom do jeho života rastie. A ty sa len pýtaš – čo s tým?
