Načo v sebe živiť hnev? Mnohokrát i dlhé roky potom, ako sa TO stalo? Nie je lepšie odpustiť? Nechať to za sebou, nájsť v tom kúsok ponaučenia, možno i odpoveď na otázky, ktoré nás nasmerujú k tým najhlbším miestam nášho srdca? Áno, je to lepšie. Ale, drahá, my dve vieme, že niekedy sa to tak celkom nedá. Respektíve to nie je také ľahké, ako by sme si priali. Nie vždy dokážeme odpustiť, hoci vieme, že práve tento krok nás delí od novej etapy života, ktorú tak bytostne potrebujeme.

Vieš, čo je to najhoršie, čo sama sebe môžeš urobiť? Prežiť život, ktorý si nezaslúžiš. Uspokojiť sa s niečím, čo ti ubližuje, no zo strachu, že to už nič viac nikde nenájdeš, sa s tým uskromníš. My ľudia sme totiž zabudli na to, že žiť sa dá aj inak. Sme sebcami vtedy, keď by sme mali byť solidárni, a v momentoch, kedy by sme mali byť sebeckí, sa nechávame opantať obavami, predsudkami a zaužívanými spoločenskými vzorcami.