Ak by som ho odvtedy, čo sa všetko pokazilo, už nikdy nestretla, myslela by som si, že to bol len sen. Vždy som mu hovorila, že je neskutočný. Na tom sa nič nezmenilo. Často som ho tak oslovovala. Teraz si ho držím v spomienkach ako poklad. Bol iný. Ako nikto predtým a nikto potom… Od začiatku sme vedeli, že to je len krátky spoločný príbeh, ktorý nemá šťastný koniec. Ale nedalo sa tomu ubrániť.
Asi by bolo sebecké, ak by sme od života požadovali len radosť. Iba nálezy, no žiadne straty. Či to chceme, či nie, smútku sa vyhnúť nedá a tie straty predsa len zažijeme. Dnes sme pre vás v rámci témy týždňa #smútok vyzbierali tie najkrajšie citáty o bolesti, smútku a stratách z vašich článkov. Sú to slová, z ktorých na vás „číhajú“ skúsenosti. Skúsenosti tých, ktorí sa potrebovali zo svojich pocitov kedysi vypísať a dnes sú pre nás ostatných inšpiráciou.
Trvalo mi dlhšiu dobu, kým som isté veci spracovala a prijala. Okolnosti v mojom živote ma to naučili. Byť v istých momentoch viac tvrdou a naučiť sa myslieť aj na seba. Vždy som hľadela na to, aby boli druhí spokojní a šťastní, ale na úkor vlastného pokoja a mieru na duši. Nejdem ťa tu poučovať o tom, čo by si mala robiť a čo nie. Jediné čo od teba chcem, aby si sa dala na prvé miesto.
Keď sme po prvýkrát na našom webe publikovali článok od našej čitateľky, ani vo sne by nám nenapadlo, že sa z toho stane každodenná rutina. Vtedy, pred približne tromi rokmi, sme to považovali za výnimočný jav, až sme sa – ani samy, nevieme ako – postupne dopracovali do fázy, kedy článok od vás uverejňujeme každý deň. Dnes máme na našom Blogu vyše 750 článkov, ktoré ste nám poslali. V každom z nich sa skrývajú iný príbeh, iná emócia, no niečo ich predsa ich len spája – sú písané zo srdca.
Sú to noci, ktoré nemajú konca. Otázky, na ktoré odpovede proste nenájdeš. Riešenia, ktoré sa nedajú aplikovať do praxe. Je to srdce, ktoré bojuje s realitou, samo so sebou, s hlavou, ktorá vie, že toto nikdy dobré nebude. Sú to hádky, ktoré ústia do mrazivého ticha, výčitky, ktoré kladieš sebe aj jemu, pocit viny, ktorý striedavo skáče na tvoje aj jeho plecia… To je láska, v ktorej miluješ iba ty. Jednostranná láska. Vzťah, v ktorom všetko ťaháš iba ty. Nech to nazveš, ako len chceš, a nech práve prežívaš akúkoľvek podobu tejto lásky, pre teba to znamená iba jedno… Máš problém.
V poslednej dobe sa často stretávam s ľuďmi, ktorí majú veľký problém sa otvoriť. Väčšinou, keď sa s niekým zoznamujem, začnem byť prvá otvorená ja, pretože mi to je jednoducho prirodzené. A keďže každá akcia spôsobuje reakciu, ľudia sa mi postupne začnú takisto otvárať. Viackrát mi bolo od rôznych ľudí povedané, že málokomu sa takto zvyknú otvoriť. Vtedy som si hovorila, že aká som hrdinka, keď práve ja som tá, ktorej sa zdôverili.
