„Si iba moja…“ Pekná veta, že? Veď „patriť“(k) niekomu je predsa tak krásne… Ale je to naozaj tak? Nie sú tu isté hranice, ktoré predeľujú skutočnú lásku od vzťahu, ktorý je väzením? Tak často na to zabúdame… Že je rozdiel byť milovaným a uväzneným… Tak často nevieme rozlíšiť, komu skutočne ide o naše dobro a pre koho sú reči o našom šťastí len zásterkou pre jeho plány.

Za čím vlastne smútiš? Pravdepodobne mi povieš, že za ním… Ale vieš aj, prečo? Asi mi odpovieš, že ti chýba. No dám ti ešte jednu otázku a sľubujem, že už bude posledná… Prečo ti je za ním smutno, prečo ti chýba práve on natoľko, že si pre ten smútok úplne pozastavila svoj život? Skús nad tým popremýšľať, prosím. Skutočne tomu venuj aspoň pár minút…