Nedorozumenia. Pocit osamelosti. Tušenie, že každý z nás chce ísť iným smerom. Noci s tebou, ktorým chýbala blízkosť. Žiadna komunikácia. Chýbajúce bezpečie. Viera v niečo lepšie, v zmenu, ktorá by nás spasila. Láska, ktorej chýba istota, že je opätovaná. Myšlienky, ktorá ma ničili, pretože mi vnukli pocit, že nerobím pre nás dosť. Čoraz častejší pocit, že pre teba nie som jedinou…
Pripadá ti to ako včera, keď odišiel, aj keď je tomu už dlhá doba. Stále dumáš nad tým, čo by bolo iné, kebyže je tu a trápia ťa otázky: Prečo? Čo ak? Snažíš sa zamestnať si myšlienky, pretože pomyslenie na to, že tu nie je, bolí. A tá bolesť je tak veľká, že si si nikdy ani len nepredstavila, že takú bolesť môže človek pociťovať. Jediné, na čo sa v danej chvíli zmôžeš, je plač a spomínanie na to, keď ste boli spolu a nič na svete vám nechýbalo.
Teraz ti pre zmenu chýba celý svet… On…
Maj sa rada a budú ťa milovať aj druhí… Sebaláska je základ každého vzťahu… Ak sa nedokážeš milovať ty, ako ťa majú milovať iní? Každé ráno si povedz, aká si úžasná…
Aj tieto vety mi hovorili… Mne – osobe, ktorá sa sama do seba nedokázala zamilovať, aj keby sa postavila na hlavu… Mne, ktorá sa ani za nič nedokázala prinútiť, aby sa cítila krásne a sebavedomo…
Dokážeš rozoznať lásku od príťažlivosti? Dokážeš rozoznať, či sa niekto do teba pomaly „zamilováva” alebo ťa proste len chce? Dokážeš to rozoznať sama na sebe? Dokážeš rozoznať, či si sa práve zamilovala alebo len po niekom tak veľmi túžiš, že si to zamieňaš? Ja viem. Ja viem… Určite si povieš, že minimálne u seba to hádam rozoznať dokážeš, veď asi vieš, čo cítiš… Ale vieš to naozaj?
Spomienky sa mi prelínajú v mysli, okolo je iba tma, ležím v posteli a snažím sa nebyť. Pretože len vtedy sa ma všetko to, čo ma trápi, prestane týkať. Aspoň na chvíľu, na malú chvíľu, ktorú práve teraz potrebujem viac než čokoľvek iné. Chcem sa odosobniť od minulosti, v ktorej som toho tak veľa pokašľala. Chcem si odpustiť všetky chyby, ktoré už nevrátim späť. Chcem zmeniť niečo, čo sa už zmeniť nedá. Chcem… Chcem zmierniť ten dopad, ktorý minulosť na mňa má.
Milujem ľudí. Milujem ísť po ulici so psom a iba tak sa s niekým zarozprávať. Mám rada, keď sa ľudia na ulici usmievajú na druhých ľudí a nepozerajú neustále do telefónu. Mám rada vtipných a zábavných ľudí, ktorí si veci moc nepripúšťajú, a tiež milujem rozvážnych a zodpovedných ľudí, ktorí majú v diári naplánovaný rok dopredu a potrebujú v tom mať poriadok. Zbožňujem, keď ľudia dokážu úprimne podporovať ostatných a naozaj im dopriať toľko šťastia, ktoré by možno sami potrebovali.
