Bolí to, že? Ten pocit, že si nejaká nekompletná. Dýcha sa ťažko, budúcnosť ťa straší, v súčasnosti nenachádzaš žiaden zmysel. Všetko je akési iné. Ťažšie, boľavejšie… Nič nie je isté, pretože sa práve nachádzaš v období, kedy vieš, že musíš zabudnúť, ale ešte to nechceš. Nechceš ho vymazať, pretože vieš, že to nedokážeš a že na to ešte nie si vôbec pripravená. Práve premýšľaš, či ťa tie spomienky bolia, ale sú tvojou spásou…
Viete, aká je jedna z najväčších chýb, ktoré vo vzťahoch všetci robíme? Nevieme sa spolu úprimne porozprávať. A nič nerozdelí ľudí viac ako nedorozumenie… Teraz ste možno prevrátili oči, lebo vám to príde otrepané a chcete tento článok zatvoriť, lebo vy to predsa viete a vo vzťahoch komunikujete… Aká to veda… Ale naozaj? Naozaj to viete? Aj ja som si totiž dosť dlhú dobu nahovárala, že áno. Veď čo je na tom ťažké, preboha…
Iná žena by to pre mňa urobila… Inej žene by toto nevadilo. Iná žena nerobí takéto drámy… Ach, koľko som sa napočúvala takýchto výčitiek… Ako veľmi som chcela byť ako tie iné ženy, ktoré by on tak vrúcne miloval. Ako strašne ma zožierala nenávisť voči sebe samej, že nedokážem priniesť do vzťahu to, čo by si on prial, a tak sa kvôli mne a mojej neschopnosti či nezrelosti akceptovať jeho správanie neustále hádame. Dlho som sa chcela zmeniť. Ale nešlo to. Až som potom pochopila jednu vec…
Temnota. Bolesť. Totálna tma. Nádej som nachádzala len v jednej jedinej myšlienke. Žiadne svetlo na konci tunela. Len tunel, ktorý nemal konca a ja som v ňom blúdila. Dá sa vlastne depresia opísať slovami? Alebo musím použiť len metafory, pričom nech zvolím akékoľvek, zdá sa mi, že ten opis zľahčujú… Poviem preto, že depresia je bolesť. Bolesť duše, ktorá napáda celé telo a zatiaľ čo ostatní nič nevideli, mňa potichu zvnútra zožierala.
Som žena ako každá iná. Milujem život, milujem emócie, hlboké myšlienky, milujem zvieratá, hudbu. Milujem žiť. Som vďačná. Som pokorná. Som spokojná.
Nedokážem však pochopiť jednu vec – v mojich očiach tak primitívnu. Prečo je pre vás mužov tak ťažké pochopiť, aké je ľahké nás ženy milovať? Prečo je to ťažké aj pre teba?
Nevera… Zvláštne slovo, že? A aký neporiadok dokáže narobiť v duši ženy, ktorá sa ocitla v roli podvedenej… Ak je niekto na tomto svete, kto by o tom mohol rozprávať, som to práve ja. Bola som podvádzaná dlhé roky. A stále som hlúpučko verila, že sa to nejako utrasie, že ak mu dám dôkazy, že som tou najlepšou ženou na svete, pretne so svojimi milenkami všetky kontakty a zakončíme toto turbulentné obdobie honosnou svadbou, na ktorej si sľúbime vernosť až za hrob a nikdy tento prísľub neporušíme. Ani ja, ani on…
