Milá žena, ver, že láska ťa mnohému naučí. No rovnako by si sa mala veľa naučiť ešte predtým, ako sa zaľúbiš. Prečo? Pretože už potom neurobíš toľko chýb, z ktorých by si sa dôležitým veciam priučila neskôr. Už to budeš vedieť… Už tu nebude také riziko, že ti niekto zlomí srdce a ty sa z toho budeš ešte dlho spamätávať. Láska síce nie je veda, ale… Ale je to alchýmia. Proces, pri ktorom musíš striehnuť na každú prísadu, inak sa môže ľahko stať, že sa ňou otráviš.

Keď som bola mladšia, šialene som sa bála staroby. Nie starnutia ako takého. Ale staroby. Paradoxne ma ako ženu nedesili pribúdajúce vrásky ani boľavé kolená. Vlastne poriadne ani neviem, prečo som každé narodeniny po 25tke mala chuť nie osláviť, ale oplakať. Ale každým rokom sa mi zdalo, že už stará som a že tie najlepšie roky svojho života už mám za sebou, len ja som si ich nestihla užiť…

Od toho okamihu bude všetko úplne iné…
Prebudíš sa, urobíš si obľúbenú šálku kávy a tvoj život naberie úplne iný smer. Bude sa ti dýchať oveľa lepšie a ľahšie. Doteraz si znášala všetko to nepekné – pretvarovanie sa, faloš a mnoho iného. Pri ľuďoch, ktorí boli v tvojom živote prioritou, zistíš, že ty si bola v tom ich na úplne poslednom mieste.

Vraví sa, že vzdialenosť nedokáže pretrhnúť žiadne priateľstvo ani lásku. Aj ja som kedysi týmto slovám verila. Vnímala som ich ako jedinú pravdu a snáď i spásu… Viera v nás dvoch bolo to, čo ma nasmerovalo k dôležitým krokom. Pretože som si bola istá, že táto láska je skutočná a že ju nič nezlomí… Nebola to pravda. Sama som sa presvedčila o tom, že vzdialenosť je príliš mocná čarodejka, voči ktorej je niekedy i úprimná láska príliš slabá.