Bolí ma srdce. A jediné, na čo sa teraz zmôžem, je o tom písať. Nevládzem o tom hovoriť a prizerať sa, ako nie som schopná opísať to slovami. Nevládzem bojovať so sebou a s našimi spomienkami. Nevládzem už robiť nič. Toto je nateraz moja posledná záchrana. Bolí ma srdce natoľko, že všetko naokolo zastalo. Znehybneli hlasy druhých ľudí, prítomnosť zostala stáť na mieste. Dokonca aj tma okolo mňa pôsobí, že sa jej nechce odísť. 

Je toho veľa, na čo by sme najradšej zabudli…
Na chyby ktoré sme spravili.
Na ľudí, ktorých sme spoznali.
Na priateľstvá, ktoré sa skončili. Na bozky, ktoré sme opätovali.
Na lásky, ktoré sme milovali…