Už ako malá som bola tak trochu sebec. Na jednej strane malé srdečné dievčatko, večne sa usmievajúce a rozdávajúce radosť všade naokolo. Ale na strane druhej… Nerada som sa s niečím delila. To, čo bolo moje, bolo proste moje. Žiadne delenie sa s čokoládou alebo s hračkami… Nešlo mi o to, aby som v druhých deťoch vzbudila ľútosť. Bála som sa… Bála som sa, že mi tie hračky pokazia. Že sa s nimi nebudú hrať tak opatrne ako ja. Tak som radšej nič neriskovala…
Nemusíš mi nič vyčítať. Neplytvaj energiou, prosím. Skús to radšej na dievčatá, ktoré sa ešte samy so sebou nevysporiadali a stále sa len hľadajú. Ja som sa už našla. Viem, aká som, viem, prečo taká som. A meniť sa nebudem. Podrazila by som tým samu seba. A úprimne… Chcel by si ženu, ktorá je sama sebe neverná? Každú zmenu musím precítiť ja, nemôžem ju urobiť preto, že by to nejaký muž chcel a dával mi ultimáta. Nechcem počuť, že raz ma budeš milovať viac, ak… Žiadne podmienky, prosím. Buď berme to, čo si ponúkame, alebo to vezmime z kratšieho konca.
Mám za sebou rozvod, ktorý ma vtedy úplne zničil. Doslova zo mňa toto obdobie vymodelovalo novú ženu. Stratila som všetko, čo som si dovtedy budovala – jednou zlomenou láskou som prišla o rodinu, zázemie, pocit domova, prepadla sa aj moja životná úroveň. Zrazu už nič nebolo také, ako bolo predtým. Zhrnula by som to nasledovne – rozvodom nastala reťazová reakcia, ktorá postupne so sebou strhla všetko, čo jej prišlo do cesty a zrovnala to so zemou.
Možno nie je moje obľúbené slovo. Nemá žiadnu hodnotu, v ničom ma neuistí, nikdy neodoženie môj strach ani mi neurobí radosť. Možno ma priklincuje nohami pevne k zemi. Zbúra moja plány, predĺži čakanie, zastaví všetko naokolo, vrátane mňa. Možno by som prirovnala k chorobe, ktorá ma paralyzuje, vystraší, no zároveň vtedy musím dúfať v čo najlepší koniec.
Udivuje ma, ako neustále chlapi dokážu porovnávať svoje partnerky, alebo si doslova za ne hľadať náhrady, ktoré sa snažia prerobiť na ich kópiu. Často som počúvala, aké boli tvoje bývalé perfektné a ako som im nesiahala ani po členky. Buď boli chudšie, pracovitejšie, lepšie sa obliekali, slušne sa vyjadrovali, či boli vždy viac upravené ako ja. Tak strašne som sa ti vtedy snažila zapáčiť a im vyrovnať, že som viac cvičila, menej som jedla, mala som cez leto dve práce, len aby som si mohla dovoliť lepšie oblečenie.
Nič mi v živote nepomohlo viac, ako sa od niektorých svojich trápení odosobniť. Pretože áno, všetci máme problémy… Ale sú vždy také veľké, ako si myslíme? Neprisudzujeme im väčšiu váhu len preto, že sme sa do nich zamotali a prestali sme vnímať tie podstatné veci? Získať nadhľad alebo iný pohľad na konkrétnu vec je viac ako dôležité. A presne o tom budú naše nové citáty – o problémoch vo vzťahu, ktoré sa dajú prekonať omnoho ľahšie, ako si myslíme.
