Raz mi bolo povedané: Nauč sa netrápiť sa. A ja som vtedy tomu nerozumela, dokonca sa mi zdá, že som sa aj trochu v duchu zasmiala. Nauč sa netrápiť sa… Tak zvláštne to znie, že? Akoby to, či sa trápime, bolo vecou voľby a mohli by sme si vybrať, či nás niečo zamrzí alebo nie. Veď ak sa trápime, je to preto, že nemáme inú možnosť. Jednoducho sa nám stalo niečo, čo nás zabolelo…

To, čo nás najviac drží v niektorých vzťahoch, je myšlienka, že bez neho to nezvládneme. Že na to proste nemáme – začať odznova, postarať sa o seba alebo o svoje deti, že to neutiahneme finančne, časovo, že by nám chýbal a nadovšetko si ešte aj rozvodom rozhneváme polku rodiny. Obáv a strašiakov je mnoho… Jednoducho aj keď žijeme vo vzťahu, ktorý nás ubíja, ničí nás nadovšetko i myšlienka, že bez neho nedokážeme plnohodnotne žiť a k svojmu bytiu ho potrebujeme, či sa nám to páči, alebo nie.