Už po troch mesiacoch som vedela, že to bude prúser. Ale napriek tomu to trvalo viac ako 6 rokov. Aj by som „to“ nejako pomenovala, ale slovo vzťah je na to príliš silné a láska obzvlášť. Bolo to trápenie. Také, ktoré chcete aj nechcete ukončiť. Pretože sa bojíte, pričom ani sami neviete, čoho presne. Musíte sa ho zbaviť a zároveň to nedokážete. Chcete byť bez neho, ale na druhej strane máte pred tou predstavou obrovský strach.
Neviem, na čom sme… Je to komplikované. Musím mu dať čas. Raz sa to zmení…
Spomínam si na obdobie, kedy som si tieto vety hovorila aj ja. Tíšila som nimi svoje boľavé srdce a sama pred sebou ospravedlňovala niekoho, kto mi nestál ani za pozdrav, nieto ešte za prebdené noci. Zdá sa mi to ako príliš dávna skúsenosť na to, aby to bola pravda. Možno je to tým, že som odvtedy toho toľko pochopila…
Milá žena, ver, že láska ťa mnohému naučí. No rovnako by si sa mala veľa naučiť ešte predtým, ako sa zaľúbiš. Prečo? Pretože už potom neurobíš toľko chýb, z ktorých by si sa dôležitým veciam priučila neskôr. Už to budeš vedieť… Už tu nebude také riziko, že ti niekto zlomí srdce a ty sa z toho budeš ešte dlho spamätávať. Láska síce nie je veda, ale… Ale je to alchýmia. Proces, pri ktorom musíš striehnuť na každú prísadu, inak sa môže ľahko stať, že sa ňou otráviš.
„Menštruačná bolesť je bežná, ale nie normálna. Prečo by žil nejaký organizmus, ktorý by neustále mal trpieť za to, že sa môže rozmnožovať?“
Sú „ženské“ témy stále v spoločnosti tabu? Ako menštruácia ovplyvňuje naše vzťahy, pohľad na život a pracovný výkon? Prečo sa nám občas zdá, že sme každý deň iné? A čo spôsobuje v priebehu menštruácie diskomfort?
Keď som bola mladšia, šialene som sa bála staroby. Nie starnutia ako takého. Ale staroby. Paradoxne ma ako ženu nedesili pribúdajúce vrásky ani boľavé kolená. Vlastne poriadne ani neviem, prečo som každé narodeniny po 25tke mala chuť nie osláviť, ale oplakať. Ale každým rokom sa mi zdalo, že už stará som a že tie najlepšie roky svojho života už mám za sebou, len ja som si ich nestihla užiť…
Malá pripomienka nikdy nezaškodí… Pretože čím viac sme vystavené nejakému tlaku, tým viac sa mení náš pohľad na realitu. Možno poznáš ten pocit, kedy sa obzrieš späť a trpko sa pousmeješ nad tým, ako si sa mohla toľko trápiť… Veď dnes sa ti to zdá ako úplná maličkosť. Problémy však majú jedu zvláštnu schopnosť – čím dlhšie im čelíme, o to viac ich vnímame ako horšie. A tak sa veľmi ľahko môže stať, že zabudneme na to, na čom by nám malo vždy záležať… Zabudneme na seba…
